Najlepší volebný program pre podnikateľské prostredie má podľa INESS opozičná SaS

Bratislava 7. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Najlepší volebný program z pohľadu opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia má podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) opozičná strana SaS. Liberáli ponúkli rozsiahly program, dominovali počtom a konkrétnosťou opatrení

“Ale v extatickom vytržení sme neboli ani z jedného programu. Nepotrebujeme siahodlhý „checklist“, ten sa dá pripraviť v neskoršej fáze. Chceli by sme vidieť program, v ktorom strana jednoznačne demonštruje úlohu podnikateľa v spoločnosti, bez ohľadu na to, či malý, či veľký, domáci, alebo zahraničný, inovatívny, alebo vyrába káble. Program, ktorý má názor na úlohu voľnej cenotvorby, zmluvnej slobody, konkurencie a vlastníckych práv, na vytváranie hodnôt a napĺňanie potrieb spoločnosti,” konštatuje INESS.

Na druhom mieste skončila strana Za Ľudí a následne potom spoločne KDH, PS/Spolu, MKS a OĽaNO. Posledné tri miesta obsadili v poradí Sme Rodina, Most-Híd a SNS. Najsilnejšia vládna strana Smer-SD ako ani opozičná ĽSNS volebné programy nezverejnili. Najrozsiahlejší bol práve program SaS, naopak pomerne rýchlo bol inštitút podľa vlastných slov hotový s hodnotením programov SNS a Most-Híd. “Kým národniari venovali podnikateľskému prostrediu presne 12 viet, Most-Híd len o pár viac,” objasnil INESS. Zvyšné strany poskytli podnikateľskému programu uspokojivé množstvo priestoru.

Väčšina strán si podľa inštitútu spravila „povinnú jazdu“. “Teda vymenovali v programe tie opatrenia, o ktorých sa hovorí už dlhšie, ktoré si nevyžadujú dramatické finančné ani politické náklady a pri ktorých nie je veľká polemika o ich užitočnosti pre podnikateľské prostredie. A tak sa v programoch objavujú sunset clause („dátum spotreby“ regulácií), pravidlo 1-za-1 (nová regulácia musí nahradiť nejakú starú), audit povinných výkazov, či nové zákony vždy len s účinnosťou od 1. januára,” vysvetľuje INESS. Tieto opatrenia pritom podľa neho nie sú nejakými zásadnými reformami, skôr si vyžadujú od vlády disciplínu. “Je však sympatické, že dnes sa stali medzi stranami už viac-menej štandardom. Aspoň na papieri,” konštatuje.

Inštitút v programoch našiel aj “odvážnejšie” nápady a reformy. “PS/Spolu prichádzajú s estónskou daňou (zdanenie len vyplateného zisku), rovnako aj MKS. Za Ľudí nachystalo pracovné vouchre (jednorazové vybavenie zamestnávateľskej agendy) pre sezónnych pracovníkov, viackrát sa objavujú daňovo-odvodové licencie pre živnostníkov, našli sme aj veľmi zanedbané zvýšenie hranice pre povinnú registráciu k DPH,” priblížil INESS. Zároveň však dodáva, že nechýba slušná dávka balastu, či prázdnych deklarácií o inováciách, rodinných a malých podnikoch a využívanie termínov ako Priemysel 4.0, biohospodárstvo alebo smart cities. V programoch sa taktiež opakovane objavujú dane na „energetické monopoly“ a digitálna daň. “Nie je jasné, aké že to monopolné zisky energetické podniky (skoro všetky v nadpolovičnom vlastníctve štátu) dosahujú, či prečo by sme mali zdaniť online technológie. Chceme ich tu menej? Či je to len naskočenie na súčasný populárny trend „poďme zdaniť Google, budeme sa mať lepšie“?,” pýta sa INESS.

INESS pred parlamentnými voľbami zhodnotil volebné programy strán, ktoré sa umiestňujú v predvolebných prieskumoch na voliteľných priečkach. V analýze sledoval päť oblastí, školstvo, daňovú politiku, poľnohospodárstvo, podnikateľské prostredie/trh práce a zdravotníctvo.