Bratislava 9. apríla 2024 (HSP/Foto:Facebook,TASR-Jaroslav Novák)
Nadácia podala štyri podnety pre vedenie kampane treťou stranou, čo zakazuje zákon. Zároveň upozornila, že zákon má viaceré medzery pokiaľ ide o transparentnosť a dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých kandidátov. Nadácia preto vypracovala súbor odporúčaní a návrhov na zmenu legislatívy, ktoré by prispeli k férovejšej kampani
Nadácia podala podnety na Matúša Šutaja Eštoka, štátneho tajomníka ministerstva práce Braňa Ondruša, podpredsedu maďarskej strany Aliancia Györgyho Gyimesiho ako aj na OZ Voľte s rozumom, za ktorým stojí exminister školstva Juraj Draxler. Všetci si na Facebooku počas volebnej kampane objednali platenú reklamu v prospech Petra Pellegriniho, respektíve v neprospech Ivana Korčoka.
“Zákon zakazuje, aby tretie strany počas volebnej kampane vykonávali činnosť v prospech alebo neprospech nejakého kandidáta, za ktorú sa zvyčajne platí,” vysvetľuje právnik Nadácie Ľubomír Daňko.
Daňko dodal zároveň, že v prípade OZ ide o správny delikt, za ktorý ministerstvo vnútra uloží pokutu od 3 do 100-tisíc eur. V prípade fyzickej osoby ide o priestupok a okresný úrad zaň uloží pokutu až do 30-tisíc eur.
Kontrolu kampane má na starosti ministerstvo vnútra, na čele ktorého stojí Matúš Šutaj Eštok z Hlasu. Pod jeho gesciu patria aj okresné úrady. Podnet na Šutaja Eštoka by tak de facto preverovali podriadení Šutaj Eštoka.
Diery v zákone
Nadácia upozorňuje na paradox, že ak by reklamu spomínané subjekty zverejnili počas moratória, pravidlá by neporušili. Zákon totiž tretím stranám zakazuje robiť kampaň v čase volebnej kampane. Tá sa končí 48 hodín pred voľbami. V čase volebného moratória sa zakazuje vykonávať volebnú kampaň len na miestach verejne prístupných, ale nie na internete.
“Bolo by vhodné upraviť zákon tak, aby zakazoval kampaň tretích strán až do ukončenia hlasovania,” vysvetľuje Daňko.
Nadácia poukazuje tiež, že sa voči rozhodnutiam o jej podnetoch nebude môcť odvolať. Zákon jej neumožňuje vystupovať ako účastníkovi konania, a teda nebude môcť podať prípadné opravné prostriedky, a ani správnu žalobu.
Pred druhým kolom podporili kandidátov na sociálnych sieťach aj influenceri. Viacerí marketéri sa vyjadrili, že niektoré z príspevkov pôsobili skôr ako platená, ale neoznačená reklama, ktorej bežná cena je 30- až 50-tisíc eur. Ovplyvniť tým mohli spolu viac než milión svojich fanúšikov na sociálnych sieťach.
Hoci niektorých kandidátov propagovali aj v čase moratória, podľa Nadácie im nič nehrozí. Zákon totiž na takúto situáciu vôbec nepamätá. Počas moratória zakazuje zverejňovanie informácií o kandidujúcich subjektoch najmä v rozhlase, televízii a spravodajstve. Zákon vôbec nerieši iné subjekty, ktoré komunikujú napríklad na sociálnych sieťach.
Samotný Pellegrini podľa Nadácie moratórium v podstate obišiel, keď počas neho vystúpil v maďarskej televízii. Jej vysielanie je prístupné na juhu Slovenska, kde sa takto mohol prihovoriť voličom maďarskej národnosti. Pellegrini sa pritom ničoho nezákonného nedopustil, lebo rozhovor poskytol mimo územia Slovenskej republiky, na čo zákon nepamätá.
Účinná nie je podľa Daňka ani kontrola výdavkov jednotlivých kandidátov. Ak chce kandidát výdavky ukryť, je to jednoduché. Po voľbách kandidát predkladá ministerstvu vnútra správu, ktorá je súhrnná a nie je v nej uvedená každá položka. Ak si celú kampaň objedná napríklad u agentúry, tá môže teoreticky vystaviť len jednu faktúru. Agentúra ako súkromná spoločnosť už nie je povinná médiám a verejnosti odpovedať, koho a čo platila.
Čo navrhuje Nadácia Zastavme korupciu zmeniť pre lepšiu kontrolu
– kandidát by mal na svojej webovej stránke uvádzať všetkých konečných subdodávateľov, ktorí sa podieľali na volebnej kampani, a to aj vtedy, ak si kampaň objednal u nejakej agentúry
– zverejňovať by sa mali nielen zaplatené náklady na kampaň, ale už aj objednané tovary a služby
– kontrola kampane a možné sankcie by mali byť v rukách nezávislej inštitúcie (aktuálne spadajú pod ministra vnútra)
– prehodnotiť by sa mal limit 500-tisíc eur na kampaň, dlhodobo je kritizovaný ako nedostatočný
– moratórium 48 hodín pred hlasovaním by sa malo zrušiť úplne
– ak by sa nezrušilo moratórium, malo by sa vzťahovať aj na internet aj na zahraničie a kandidáti by nemohli vystupovať v zahraničných médiách,
– sankcionovať by sa nemali len tretie strany, ale aj tí, ktorí umožnia platenú reklamu tretím stranám.
– kampaň tretích strán by sa mala zakázať až do skončenia hlasovania
Prečítajte si tiež:
- Korčok nezvládol ani svoju prehru
- Ak chce byť niekto úspešný či už na bojovom poli alebo v politike, musí vedieť aj prehrávať
24.9°C
Štvrtok 
25.5°C
Streda 
Streda 
.jpg)
.jpg)
.JPG)
