Ankara 2. augusta 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)
Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v Turecku je stále na úteku viac ako 300 príslušníkov armády, ktorí sa doň údajne zapojili. Medzi podozrivými, po ktorých sa naďalej pátra, je aj deväť generálov. V rozhovore pre súkromnú televíznu stanicu CNN Türk o tom informoval turecký minister obrany Fikri Išik
Minister sa vyjadril aj k zatvoreniu vojenských škôl, ktoré je jedným z dôsledkov pokusu časti armády o zosadenie súčasného tureckého vedenia. Uviedol, že toto rozhodnutie sa dotkne 3900 študentov vojenských škôl. Podľa Išika sa analýzami zistilo, že asi 95 percent súčasných študentov vojenských škôl bolo v spojení s tzv. Gülenistickou teroristickou organizáciou (FETÖ), ktorú turecké vedenie obviňuje zo zosnovania pokusu o prevrat z 15. júla.
Ako spresnil turecký denník Hürriyet, vojenské školy nahradí nová univerzita, ktorá bude pod dohľadom ministerstva obrany.
Výnosom z 1. augusta sa okrem zániku vojenských škôl mení aj spôsob velenia v tureckej armáde: pozemné, námorné a letecké sily podliehajú teraz ministerstvu obrany, kým pobrežná stráž a žandarméria ministerstvu vnútra.
V praxi to umožní, aby prezident alebo predseda vlády dostávali informácie priamo od veliteľov a sami im vydávali rozkazy, ktoré budú musieť byť okamžite splnené a nebudú si vyžadovať súhlas žiadneho vysokopostaveného armádneho dôstojníka.
Výnosom z pondelka sa vojenské nemocnice na celom území Turecka, ako aj Gülhanská vojenská zdravotná akadémia v Ankare dostali pod správu ministerstva zdravotníctva.
Pre podozrenie z prepojenia na FETÖ bolo po prevrate prepustených z armády 3073 jej príslušníkov – vrátane 158 generálov a admirálov, uviedol Hürriyet.
Turecké vedenie z pokusu o prevrat obvinilo duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v americkom exile, a jeho stúpencov z FETÖ. Gülen, ktorý býval blízkym spojencom súčasného tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, všetky tieto obvinenia odmieta.
Ako informoval Hürriyet, turecký minister obchodu Bülent Tüfenkci odhaduje, že pokus o vojenský prevrat stál tureckú ekonomiku 300 miliárd tureckých lír (v prepočte zhruba 90 miliárd eur). Ďalšie straty sa prejavia v strednodobom horizonte, a to najmä v turistickom ruchu. Uviedol však, že vláda v krátkom čase spustí v zahraničí reklamnú kampaň, aby do Turecka prilákala turistov i podnikateľov. Minister súčasne ocenil, že turecké banky, burzy i obchodné a nákupné centrá sa so zaťažkávacou skúškou v podobe pokusu o štátny prevrat vyrovnali veľmi dobre.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
1.8°C
Piatok 
Nedeľa 
Pondelok 
Sobota 
-4.0°C
FOTO DŇA
