Môj profil 
Predplatné
Podľa údajov ministerstva školstva k 14. augustu bolo do systému zapojených 97 zamestnávateľov a 278 žiakov. Konečné číslo však bude známe až po 31. auguste, dokedy môžu zamestnávatelia podpisovať zmluvy so žiakmi. “Ukazuje sa, že to, pred čím varovali zamestnávatelia, že firmy sa nebudú zapájať do duálu, ak sa nezvýšia finančné motivácie, sa nenaplnilo. Firmy majú záujem zapájať sa do duálu aj pri tých nastaveniach, ktoré sme presadzovali my spoločne s ministerstvom financií,” uviedol pre TASR minister školstva Juraj Draxler.
Ako dodal, podľa signálov z terénu sa zapájajú predovšetkým nemecké a rakúske firmy. “Ale sú to firmy z rôznym majetkovým pozadím, takže je to pomerne pestré. Zároveň je to vyrovnané z hľadiska toho, že sú tam aj veľké aj malé firmy. Takže opäť sa nenaplnilo to, čo niektorí tvrdili, že sa nebudú chcieť do systému zapájať malé firmy,” dodal šéf rezortu školstva.
To, čo je podľa jeho slov veľkou výzvou, je pritiahnuť do duálu aj študentov. “Tam priznávam, trochu strácam trpezlivosť s tým, ako pracujú zamestnávateľské zväzy a združenia. Malo by byť aj ich veľkou povinnosťou a výzvou, aby sa intenzívnejšie podieľali na všetkých prípravách ohľadom duálu a aby ho naozaj veľmi intenzívne propagovali. Bolo ich záujmom, aby sme tento systém mali vytvorený,” zdôraznil.
Stredoškoláci si v rámci duálneho systému budú môcť aj zarobiť. Žiakovi, ktorý sa bude pripravovať na povolanie v nedostatkových študijných alebo učebných odboroch, bude štát poskytovať mesačne v období školského vyučovania motivačné štipendium. Jeho výška bude záležať od študijných výsledkov. Ak žiak dosiahne priemer známok do 1,8 vrátane, dostane 58,77 eura. Študenti s priemerom horším ako 1,8 a do 2,4 si prilepšia o 40,69 eura a s priemerom horším ako 2,4 a do 3,0 dostanú 22,61 eura. U zamestnávateľov môžu žiaci dostať napríklad aj podnikové štipendium.
Zamestnávatelia nie sú spokojní s financovaním systému duálneho vzdelávania
Zamestnávateľské zväzy a združenia zavedenie duálneho systému vzdelávania na Slovensku vítajú, pretože v ňom vidia veľký prínos pre budúci rozvoj krajiny a nástroj na zníženie nezamestnanosti mladých. Upozorňujú však najmä na jeho nedostatočné financovanie a slabú motiváciu pre zamestnávateľov. Klub 500 združujúci veľké firmy napríklad presadzuje centrálne riadenie systému. Vyjadrenia ministra školstva Juraja Draxlera, ktorý sa sťažuje na pasivitu zamestnávateľských zväzov pri zavádzaní duálneho vzdelávania, považuje Klub 500 za zarážajúce.
„V celom procese príprav zákona sme veľmi intenzívne upozorňovali na skutočnosť, že delegovanie právomocí na 13 materiálne a personálne na tento účel nevybavených stavovských a profesijných organizácií spôsobí chaos a absolútnu nefunkčnosť systému,“ uviedol pre TASR jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor.
Minister podľa neho neakceptoval návrhy zamestnávateľských inštitúcií, aby systém odborného vzdelávania bol riadený centrálne prostredníctvom Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a za plnej účasti zástupcov zamestnávateľov.
„Ak má systém na Slovensku fungovať, je potrebné zaviesť prísne centrálny model riadenia s jasne stanovenými pravidlami, kompetenciami a zodpovednosťou. Je potrebné odbúrať administratívu, zaviesť motivačné prvky pre školy, zamestnávateľov, pričom nevyhnutná je intenzívna práca so žiakmi základných škôl a ich rodičmi tak, aby mali prehľad a reálnu predstavu o výhodách kvalitného odborného vzdelania,“ vysvetlil Gregor.
Na potrebu riešiť financovanie systému poukazujú aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR či Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).
„Kompetencie stavovských a profesijných organizácií sú v súlade so záujmami ich členov, teda zamestnávateľov. Z pohľadu financovania však ich výkon nie je zo strany štátu adekvátne kompenzovaný,“ zdôraznila hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková.
Organizácie zároveň navrhujú posilniť motivačné podmienky pre zamestnávateľov. Ak podľa schváleného zákona firma poskytne žiakovi viac ako 200 hodín praktického vyučovania ročne, zníži sa jej základ dane o 1600 eur. Pri vyše 400 hodinách praxe jej klesne daňový základ o 3200 eur na žiaka. Pri aktuálnej sadzbe dane z príjmov 22 % to spôsobí zníženie daňovej povinnosti o 704 eur, čo je za mesiac praxe v priemere 70 eur.
RÚZ argumentuje, že tento benefit pokryje zamestnávateľovi iba náklady na podnikové štipendium v priemernej výške 70 eur mesačne na žiaka. „Daňový bonus teda nezohľadňuje ďalšie náklady zamestnávateľa, ktorými sú osobné náklady na inštruktorov, nákup strojov a zariadení pre praktické vyučovanie žiakov formou cvičných prác, režijné a materiálové náklady na výkon praktického vyučovania formou cvičných prác, stravovanie žiakov a podobne,“ zdôvodnila s tým, že najvyššia daňová úľava by mala byť až 2000 eur.
.jpg)
.jpg)
