Môj profil 
Predplatné
Na tribúnach piešťanského zimného štadióna, ale aj v jeho útrobách sa to hemží mužmi, ktorí majú na krku visačku s nápisom “skaut”. Prečo je to tak, vysvetlil pre agentúru SITA európsky skaut Detroitu Red Wings Vladimír Havlůj. “Je to z dvoch dôvodov. Tým prvým je, že na turnaji sa objavujú hokejisti ročníka 2002, ktorí budú dostupní na najbližšom drafte NHL. Vďaka tomu získame prehľad o najlepších hráčoch. Môžeme postupne eliminovať hokejistov, ktorí nás nezaujali a viac sa venovať tým, ktorých výkony nás oslovili. Druhým dôvodom je, že mužstvo Kanady prišlo v plnom zložení a na svetovom šampionáte v apríli sa nemusí predstaviť v takej sile, keďže viacerí hráči budú v play-off. Navyše je tu mužstvo USA, ktoré prišlo s ‘béčkom’. Môžeme preto vidieť nových hráčov zo zámoria, ktorí sa v Európe neobjavujú,” objasnil skúsený Čech.
Na skautov “červených krídel” počas turnaja osobne dozerá aj nový generálny manažér klubu Steve Yzerman, ktorý však ponuku na rozhovor odmietol so slovami: “Teraz nie, možno niekedy neskôr.” Trojnásobný víťaz Stanleyho pohára v pozícii hráča nemal záujem o stretnutia s novinármi, viac ho zaujímali pracovné záležitosti. “Steve prišiel do klubu nedávno z Tampy Bay, máme nejaké zmeny medzi skautmi, a tak chcel vidieť, ako pracujeme. Zároveň sa prišiel pozrieť aj na hráčov. Väčšinou sa chodieva pozerať na tieto dôležité turnaje ako sú MS alebo Hlinka Greztky Cup,” prezradil Havlůj.
V záplave skautov z USA, Kanady, Švédska alebo Ruska sa okrem Čechov objavujú aj slovenskí zástupcovia. Jedným z nich je Ján Gajdošík, ktorý pracuje pre New York Rangers už od sezóny 1992/93. “Turnaj Hlinka Gretzky Cup je pre nás ideálnou možnosťou porovnať si hráčov, ako vyzerajú po letnej príprave. V priebehu sezóny potom vieme analyzovať, či u jednotlivcov prišlo k zlepšeniu alebo zhoršeniu. Je to pre nás prvý vstupný zápis a dáva nám obraz o tomto ročníku,” hovoril trenčiansky rodák pre agentúru SITA.
Pri pohľade na skautov sediacich na tribúnach s perami a notesmi sa zdá, že táto práca si nevyžaduje veľa úsilia. Sledovanie zápasov je však len zlomkom ich pracovnej náplne. “Bolo by príjemné iba sledovať zápasy, ale je to len časť našich povinností. Musíme písať reporty po zápasoch a zbierame veľa informácií zo všetkých strán. V súčasnosti je to ľahšie, keďže máme internet. Keď som začínal, internet neexistoval. Reporty sme písali ručne a posielali ich faxom. Súčasťou našej práce sú aj pohovory s hráčmi, psychické či fyzické testy. O hokejistoch zbierame informácie od spoluhráčov, trénerov, spoznávame rodinné zázemie. Zároveň je to veľmi zodpovedná práca, keďže kluby stojí skauting nemalé finančné prostriedky. Je na nás tlak, aby sme vyberali hráčov čo najlepšie,” vysvetlil Gajdošík.
Rovnako ako hokej, aj skauting sa vyvíja. Najmä v zámorí sa monitorovaniu výkonov hráčov venuje obrovská pozornosť. “Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo v začiatkoch skautingu sme boli na takomto turnaji traja, teraz sú tu viac ako dve stovky ľudí. Každým rokom pribúdajú skauti a myslím si, že skauting sa zmenil z hľadiska technológií. Ak ste chceli v minulosti objaviť Cháru, museli ste ísť do Trenčína. Teraz si stačí pozrieť hráča na internete a viete o jeho fyzických parametroch. V polovici sezóny si skontrolujete, koľko má bodov a potom sa naňho pozriete. Skauting nie je žiadne tajomstvo, je to len o tom, aby ste odhalili, či na to hráč má alebo nemá. Jedno sa však za tie roky nezmenilo, a to sú hráči,” zdôraznil Havlůj, ktorý sa tejto práci venuje 28 rokov.
Takmer rovnako dlho sa v branži pohybuje aj Gajdošík, ktorý taktiež v priebehu rokov zachytil viaceré zmeny. “Hlavné zameranie skautingu je rovnaké. Mení sa však filozofia, pretože v dôsledku vývoja hry sa menia aj potreby klubov. Keď som začínal v deväťdesiatych rokoch, kládli sme dôraz na fyzické dispozície hráčov. V NHL chceli dobre stavaných hokejistov. Aj v dôsledku zmien pravidiel nás teraz zaujímajú aj menší hráči. Hlavné je, aby boli šikovní a schopní hokejisti,” pokračoval.
Vzhľadom na pokroky v skautingu hráčov je takmer nemožné, aby klubom NHL mohol nejaký talent uniknúť. Havlůj si však myslí, že sa to stále môže stať. “Existuje približne päť percent hráčov, o ktorých možno aj všetci vedia, ale videli ich v zlom zápase. Mladí chlapci sú v tomto veku ako záchodové dosky – raz sú dolu a potom zasa hore. Je to preto otázka šťastia, či hráča vidíte v dobrom alebo zlom zápase. Ak sa mu stretnutie nepodarí, jednoducho ho škrtnete. Ak hrá dobre, sledujete ho ďalej,” argumentoval český odborník, na ktorého nadviazal Gajdošík. “Existujú tzv. late bloomers, teda hráči, ktorí sa vyvíjajú dlhší čas. Možno nevynikajú v súčasnosti, ale o niekoľko rokov už majú svoju kvalitu. Preto sa nepozeráme na hráčov len podľa toho, ako vyzerajú teraz, ale je pre nás zaujímavejšie vedieť, kde budú o päť, šesť alebo osem rokov, keď dosiahnu svoj vrchol,” dodal pre agentúru SITA.
.jpg)
.JPG)
