Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. decembra (TASR) – Vlastníci pozemkov, ktorí na Európskom súde pred ľudské práva (ESĽP) zažalovali Slovenskú republiku za to, že na ich pozemkoch stoja stĺpy elektrického vedenia či nadzemné teplovodné potrubie, neboli úspešní. Európsky súd tri takéto sťažnosti zamietol ešte 5. novembra. Informovalo o tom Ministerstvo spravodlivosti SR.
Na ESĽP sa podľa informácií z ministerstva obrátila dvojica, ktorá dostala od svojej starej mamy pozemok, na ktorom boli ešte v 50. alebo 60. rokoch postavené dva stĺpy elektrického vedenia. Podľa nich sa takýto pozemok nedá ani predať, ani inak využívať. Namiesto toho musia platiť daň z nehnuteľnosti a o pozemok sa starať. O náhradu za užívanie pozemku sa pokúsili na košických súdoch, avšak neuspeli. Súdy podľa rezortu spravodlivosti poukázali na zákon o energetike, ktorý platil v čase stavby stĺpov a umožňoval ich výstavbu na kohokoľvek pozemku. Vlastníci mohli žiadať jednorazovú náhradu do troch mesiacov od uvedenia stĺpov do prevádzky, čo však stará mama sťažovateľov neurobila.
Vlastníci neuspeli na Ústavnom súde a v konečnom dôsledku na ESĽP, ktorý sa podľa ministerstva spravodlivosti stotožnil s argumentáciou vlády, že tento prípad nespadá do právomoci tohto súdu. Stĺpy boli totiž postavené skôr ako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) nadobudol platnosť vo vzťahu k Slovenskej republike. Súd však napriek tomu neuznal, že by im sťažovateľom vznikla finančná ujma. Podobne rozhodol v ďalších dvoch prípadoch. V jednom išlo rovnako o stĺpy elektrického vedenia na súkromnom pozemku, v druhom o nadzemné teplovodné potrubie.
Štvrtý prípad, o ktorom rezort spravodlivosti informoval, sa týkal sťažnosti vlastníkov dvoch bytov. Vrátené im boli na základe zákona o mimosúdnych rehabilitáciách z roku 1991, bývali v nich však dve rodiny. Platili regulované nájomné, ktoré bolo nižšie ako bežné trhové nájomné. Predtým, ako sa obrátili na ESĽP, žiadali na bratislavských súdoch o privolenie vypovedať nájom. V decembri 1993 Okresný súd Bratislava I a na základe odvolania aj Krajský súd v Bratislave privolili k výpovediam z nájmu bytov, avšak s tým, že žalovaní nájomníci mali právo na náhradný byt a boli povinní vypratať sa z bytov do 15 dní po tom, ako im bude náhradný byt zabezpečený, informovalo ministerstvo. Sťažovatelia sa neúspešne pokúsili dosiahnuť výkon rozsudku súdnou aj exekučnou cestou. Podali proti nájomníkom dve žaloby, ktorými sa domáhali peňazí z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak tiež neúspešne. Na ESĽP žalovali Slovenskú republiku pre porušenie práva na pokojné užívanie majetku. Podľa ministerstva argumentovali, že povinnosťou umožniť iným užívať ich byty za regulované nájomné, musia znášať neprimerané bremeno. Ďalej tvrdili, že bol porušený aj zákaz nútenej práce, pretože musia prenajímať byty za príliš nízke nájomné. Európsky súd podľa informácií z ministerstva vo svojom rozhodnutí uviedol, že slovenské súdy potvrdili, že sťažovatelia majú nárok na nájomné iba vo výške určenej právnym predpisom. Ďalej vzal do úvahy aj dokumenty predložené vládou SR, ktoré potvrdzovali, že nájomníci sa odsťahovali v roku 2005, čo znamenalo, že sporná situácia sa skončila ešte pred podaním sťažnosti do Štrasburgu v roku 2009. Rozhodnutie ESĽP znelo, že sťažnosť je neprijateľná.
ESĽP vlani rozhodol v 46 prípadoch proti Slovenskej republike. Výlučne v prospech Slovenska boli dva prípady, v 21 prípadoch súd konštatoval porušenie niektorého z článkov Dohovoru zo strany Slovenska. V desiatich prípadoch vyhlásil súd sťažnosti ako celok za neprijateľné, v deviatich prípadoch schválil zmier medzi stranami, v štyroch rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
