Môj profil 
Predplatné
Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová iniciovala sériu disciplinárnych konaní voči sudcom Štefanovi Harabinovi, Gabriele Šimonovej a Viliamovi Dohňanskému v súvislosti s niektorými ich rozhodnutiami. Tie sú totiž podľa nej svojvoľné a v zjavnom rozpore s trestným poriadkom a súdnou praxou. Tento týždeň pritom Švecová definitívne neuspela v kauze bývalého riaditeľa pobočky banky v Nitre.
Predseda odvolacieho senátu Stanislav Libant nevyhovel požiadavke jej právneho zástupcu na vykonanie dôkazu otvorením obálky o hlasovaní, pretože disciplinárne senáty už disponujú touto mimoriadnou kompetenciou. Na prvom stupni pritom bola táto prekážka rozhodujúcou pre oslobodenie sudcov Šimonovej, Harabina a Dohňanského.
“Ani zmena nášho statusového zákona neoprávňuje v súčasnosti disciplinárny senát roztrhnúť obálku o tajnom hlasovaní a spätne skúmať skutok, ktorý mal byť spáchaný v roku 2016,” odôvodnil Libant. V tomto prípade sa podľa neho musia disciplinárne senáty riadiť ústavnou zásadou zákazu retroaktivity, teda nemožnosti použitia neskoršieho zákona, ak to nie je pre konkrétneho páchateľa priaznivejšie. “Táto zásada je neprekonateľná,” zdôraznil.
Takýto výklad by mohol viesť k možnosti, že na podobnú procesnú prekážku narazia aj zvyšné disciplinárne návrhy predsedníčky Najvyššieho súdu smerované voči trojici sudcov. Podľa ministerstva spravodlivosti by tomu tak nemalo byť. Zistenie, kto ako hlasoval, je podmienkou pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom rozhodujúcim v senáte a teraz už existuje mechanizmus, ako to zistiť, vysvetľuje rezort.
“To, čo je upravené v zákone o súdoch vo vzťahu k otváraniu obálok, je procesné ustanovenie, nie hmotnoprávne,” vysvetlil hovorca ministerstva Peter Bubla. “Pre procesné ustanovenia je charakteristické, že sa aplikujú aj v rozbehnutých konaniach. Navyše, pre disciplinárne konanie platia zásady trestného procesu, podľa ktorých platí práve to, že sa aplikujú v konaní vždy aktuálne procesné ustanovenia, ak zákon nepovie inak, čo v tomto prípade nespravil,” objasnil.
Nové ustanovenie v zákone o sudcoch hovorí o tom, že ak je to potrebné na posúdenie disciplinárnej zodpovednosti sudcu, predseda disciplinárneho senátu otvorí obálku so zápisnicou o hlasovaní senátu, ktoré je inak tajné. V tomto prípade predseda môže oboznámiť ostatných členov senátu s obsahom obálky a na ústnom pojednávaní možno zápisnicu použiť ako listinný dôkaz. Po nazretí sa zápisnica opäť zalepí do obálky a predseda disciplinárneho senátu potvrdí úkon svojim podpisom na obálke.
Jeden zo stíhaných sudcov Viliam Dohňanský počas tohtotýždňového verejného zasadnutia disciplinárneho senátu vytkol, že novela, ktorú presadila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), bola účelová a bola prijatá urýchlene preto, aby postihla ich disciplinárne konania. “Ak by som aj pripustil, že senát naberie odvahu a nazrieť do zápisnice o hlasovaní senátu, pýtam sa, k čomu im to bude. Pretože do rozsudku to nemôžete dať,” argumentoval Dohňanský.
Predsedníčka Najvyššieho súdu navrhla v tomto konkrétnom prípade trojicu sudcov stíhať za to, že v dovolacom konaní oslobodili bývalého riaditeľa pobočky banky namiesto toho, aby zrušili rozhodnutia súdov nižšieho stupňa a vec im vrátili na nové rozhodnutie, čo je prax Najvyššieho súdu. Štefan Harabin to odôvodnil tým, že sa snažili uplatniť judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu a zabrániť ďalšiemu neoprávnenému trestnému stíhaniu nevinného človeka, ktoré trvalo dovtedy už 14 rokov.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
