Môj profil 
Predplatné
Žitňanská by si vedela predstaviť, že v oboch komorách by bolo spolu 150 zákonodarcov, ako tomu je v dnešnom parlamente, len by boli rozdelení. “V jednej komore by bolo 100 poslancov a v druhej 50,” priblížila. Dvojkomorový systém by podľa Žitňanskej aj Kresáka mohol prispieť ku skvalitneniu systému.
V súčasnosti jedna komora rozhoduje o všetkom, aj o zmenách ústavy, ktoré sú podľa Mosta-Híd neraz účelové. Bugárovci odmietajú účelové zmeny v ústave a obchodovanie s nimi. Za takéto zmeny považujú napríklad ústavnú ochranu manželstva a justičné zmeny, ako aj pripravovanú ústavnú ochranu vody pred vývozom do zahraničia. “Neobchodujeme so zmenami ústavy a nebudeme s nimi obchodovať. Nikdy sa nezúčastníme účelových zmien,” vyhlásil Bugár.
Most-Híd chce, aby Ústava SR zdôrazňovala občiansky princíp už v preambule. Dnes sa v nej hovorí o národe slovenskom. Bugárovci chcú občanov. “V preambule ústavy absentuje občiansky princíp,” potvrdil Kresák, ktorý sa podieľal na tvorbe vízie bugárovcov.
Zdôraznil, že moc patrí do rúk občanov, a na to má pamätať aj ústava. Preto je podľa neho dôležité posilniť aj priamu demokraciu. “Výsledky referenda by mali mať právne záväzný charakter. A nehovoríme len o referende na celoštátnej úrovni, ale aj na miestnej,” povedal Kresák. Dodal, že dnes majú výsledky referenda len odporúčací charakter. “Nemusia byť nikým akceptované,” poznamenal.
V Ústave SR mu tiež chýba ochrana “materiálneho jadra”. Jeho absencia podľa Kresáka umožňuje zmeny v ústave podľa okamžitého želania politických strán. Bolo by dobré, keby niektoré veci v ústave nebolo možné zmeniť. To by mala zabezpečiť práve ochrana materiálneho jadra.
Rovnako by malo byť v ústave zakotvené právo na dobrú správu vecí verejných. Občan by totiž podľa Kresáka mal mať právo, aby s ním orgán verejnej správy zaobchádzal dobre. V základnom dokumente štátu by tiež oddelil verejného ochrancu práv od prokurátora.
Bugárovci by tiež upravili postavenie prezidenta SR, jeho kompetencie. Oddelili by jeho úrad od výkonnej moci. “Prezident si zaslúži samostatnú časť a oddeliť sa od výkonnej moci,” vyhlásil Kresák, podľa ktorého je dnes možné hlavu štátu vtiahnuť do politických bojov, hoci by mal byť neutrálny.
“Budeme podporovať, aby sa prezidentovi vytvoril samostatný ústavný priestor, a aby došlo k spresneniu jeho právomocí,” doplnil Kresák. Poukázal na posilnenie právomocí prezidenta účelovou zmenou po páde vlády Ivety Radičovej, aj na nález Ústavného súdu SR. Ústavný súd posunul podľa Kresáka postavenie prezidenta tak, že to nezodpovedá parlamentnej demokracii. Vízia hovorí aj o opätovnom zriadení volebných súdov, aby sa týmito témami nemusel zaoberať Ústavný súd.
Zmenám v Ústave SR by mala podľa Mosta-Híd predchádzať kvalifikovaná diskusia a mali by reagovať na pretrvávajúce problémy, nemali by sa robiť účelové zmeny. Žitňanská pripomenula, že za 22 rokov od schválenia Ústavy SR sa základný zákon štátu menil 12-krát. Niektoré zmeny boli podľa nej potrebné a dobré, napríklad priama voľba prezidenta SR či zmeny týkajúce sa vstupu SR do EÚ a NATO. Niektoré však neboli potrebné a podľa Žitňanskej nesystémovo zasiahli do systému.
jf
.JPG)
.jpg)
