V článku sa Anders Corr venuje vypusteniu dvoch rakiet severokórejským režimom, čo vyvolalo znepokojenie vo Washingtone. Podľa Corra si Severná Kórea absolútne neváži USA (Severná Kórea nie je jediná, čo si USA neváži, Kim Čong Il však na rozdiel od filipínskeho prezidenta Duterteho neoznačuje amerického prezidenta ako „son of bitch“) a neobáva sa Donalda Trumpa, ktorý naznačil možnosť, že USA prijme agresívnejší spôsob riešenia severokórejskej otázky.

Podľa Corra je momentálna medzinárodná situácia unikátna, USA sú paradoxne zainteresované v podpore Ruska a Číny v boji proti medzinárodnému terorizmu, pričom však tandem „medveďa a draka“ sa Corrovi javý ako hlavný problém celého slobodného sveta. Carr sa nostalgicky vracia do obdobia, kedy sa bezbrehý liberalizmus slobodne preháňal ponad krajiny rozpadnutého ZSSR.

Víťazstvo liberalizmu však nemalo dlhšie trvanie a ukázalo sa byť len ilúziou. Rusko znova vstalo z popola a rýchlym tempom obnovuje svoje dominantné postavenie, pričom sa pragmaticky zbližuje s Čínou. Anders Corr tvrdí, že Moskva a Peking si vybrali veľmi ostrú strategickú variantu medzinárodnej hry – podporujú nedemokratické krajiny typu Irán a Severná Kórea, aby tak odviedli pozornosť svetového spoločenstva od svojich operácii vo východnej Európe a Ázii.

Samozrejme Corr ako obyčajne neposkytuje žiadne dôkazy pre svoje tvrdenia, ide len o subjektívny a skresľujúci propagandistický názor prezentovaný politickými kruhmi USA a Západu, ktoré vidia v Rusku a Číne hrozby demokracie, pretože najmä Rusko tvrdo kleplo USA po prstoch na Blízkom východe a vďaka Rusku sa nedarí presadzovanie plánov amerických neoconov.

Takisto skutočnosť, že USA podporujú Saudskú Arábiu z jej stredovekým a tmárskym antidemokratickým režimom, samozrejme Anders Corr ostentatívne prehliada, rovnako ako skutočnosť že USA nekriticky podporujú Izrael, ktorý podľa viacerých analytikov zaviedol voči Palestínčanom na svojom území politiku porovnateľnú s apartheidom v bývalej Južnej Afrike.

Ako však Anders Corr vydedukoval, že Rusko a Čína podporujú Severnú Kóreu, keď Moskva a Peking rozhodne odsúdili skúšky nosičov atómových rakiet, ktoré koná Severná Kórea a takisto sa kriticky vyjadrujú k severokórejskému atómovému programu? To už naozaj stačí publikovať akúkoľvek hlúposť na stránkach Forbesu a následne vydávať ju za objektívnu skutočnosť?

Čo sa týka Iránu – ten je síce spojencom Ruska na Blízkom východe, Američania kvôli Saudom a Izraelu označujú iránsky režim za hlavného sponzora terorizmu, kritika Iránu je však nezaslúžená. USA, ktoré sa stavajú do pozície „svetového žandára“ majú proste dojem, že môžu určovať kto je dobrý a kto zlý. A keďže sa USA rozhodli že tými „dobrými chlapcami“ sú USA, Japonsko, Izrael, Južná Kórea, Kanada, Austrália a EÚ, musia byť samozrejme Rusko a Čína tými zlými.

To čo si myslia Američania je ich súkromná vec. Problém Američanov tkvie v tom, že ak chcú svoj pohľad a názory presadiť, potrebujú k tomu aj adekvátnu politickú i vojenskú moc a tú nemajú v takej miere, aby dokázali svoje názory presadzovať rovnakým spôsobom, ako v období krátko po rozpade ZSSR, kedy drancovali ruské zdroje, podporovali vojnu v Čečensku, rozpútali vojnu v Juhoslávii, zaútočili na Afganistan, Irak, Lýbiu či Sýriu, vyprovokovali konflikt v Gruzínsku, pripadne destabilizovali situáciu na Ukrajine. Američania sa síce snažia upevniť svoje postavenie a chcú byť lídrom, súčasná realita je však iná, koncepcia jednopolárneho sveta sa končí a v multipolárnom svete sa budú musieť Američania naučiť existovať v zmenených geopolitických podmienkach. Ak to nepochopia, ich problémy sa budú prehlbovať.

Anders Corr tvrdí, že Rusko vedie ostrú hybridnú vojnu a úlohou demokratických krajín je zachrániť demokraciu, ľudské práva i slobodu slova (krásnym príkladom dodržiavania slobody slova, ľudských práv či demokracie sú napríklad Američanmi podporované režimy v Saudskej Arábii a na Ukrajine). Anders Corr prorokuje, že Rusko a Čína sa budú prikláňať k teritorálnej expanzii, samozrejme však tento svoj eufemický blábol nepotvrdzuje faktami a nie je jasné z jeho slov ani to, či Rusko a Čína sa budú snažiť priamo získať cudzie územia, alebo komplexne rozširovať zóny svojho vplyvu, rovnako ako tak robia USA a ich spojenci.

Anders Corr sa uchyľuje k hybridným vojnám ako k mantre. Podľa jeho slov Moskva a Peking budu realizovať stratégiu hybridných vojen prostredníctvom lokálnych konfliktov a destabilizácie, a budú takisto posilňovať svoj jadrový potenciál.

Opätovne taktne Anders Corr zamlčuje skutočnosť, že USA pomocou farebných revolúcii (súčasť hybridných vojen) destabilizovali situáciu v Sýrii, Jemene, Lýbii, Iraku či na Ukrajine. Čo sa týka jadrového potenciálu, stále sú USA najväčšou jadrovou veľmocou – vlastnia najviac jadrových hlavíc a nosičov, na rozdiel od Ruska a Číny však začínajú pociťovať nedostatok vhodných komponentov na vytvorenie nových jadrových zbraní. (Rusko a Čína majú menej rakiet, majú však dostatok surovín na zvyšovanie svojho jadrového potenciálu a Američania správne chápu, že ruský jadrový potenciál by v prípade totálneho konfliktu vymazal USA a veľkú časť Severnej Ameriky z mapy sveta. Táto skutočnosť drží americké elity na uzde).

Svoj článok končí Anders Corr plamennou výzvou, aby demokratickí lídri nezabudli na to, že na demokratickom bloku leží ohromná zodpovednosť za ďalšiu existenciu slobodného sveta. Dnešné politické kroky USA a ich spojencov podľa Corra určia budúce osudy demokracie na Zemi na obdobie 50 až 100 rokov. K tomu, aby dokázali demokratickí lídri zachrániť demokraciu aj pre budúce pokolenia však musí ich politiku podporovať aj obyvateľstvo krajín „demokratického bloku“, čo je však podľa Corra momentálne problémom, pretože existujú alternatívne média a veľmi veľa ľudí vníma kroky USA a Západu negatívne. Preložené do ľudskej reči to evidentne znamená, že je načase, aby demokratickí lídri venovali svoju pozornosť zbytočne širokej slobode slova a propagande. (Možno sa opätovne dočkáme toho, že ako v čase nacistickej III. Ríše sa bude počúvanie Moskvy trestať smrťou. Na Ukrajine sa už Porošenko snaží zablokovať ruské weby, televíziu a zvyšuje propagandistické masírovanie ukrajinských mozgov, Ukrajina je predohrou toho, čo sa môžu snažiť politické elity EÚ presadiť aj v Európe).

Rusko a Čína teda evidentne podľa Corrových predstáv môžu bojovať proti medzinárodnému terorizmu (nebudú predsa krvácať hrdinskí anglosaskí chlapci), vo všetkom ostatnom je evidentne povinnosťou Ruska a Číny prijať supremáciu USA. Takéto predstavy majú samozrejme utopický charakter, pretože USA nemajú dostatok síl svoje predstavy presadiť. Čoraz viac ľudí už chápe, že najväčšou hrozbou demokracii sú práve USA, ktoré humanitárne a bez vypovedania vojny bombardujú všetky krajiny sveta, ktoré odmietajú ich zvrátené politické predstavy a ktoré nie sú dostatočne silné na to, aby odolali sústredenému ekonomickému, politickému či vojenskému nátlaku politických špičiek USA či EÚ, Kanady a Austrálie a pod. USA sú krajinou, ktorá neustále porušuje normy medzinárodného práva a ich ruky sú až po lakte od krvi.

Zahraničná politika USA nemá nič spoločného s demokratickými princípmi. Vojny, násilie a chaos, ktoré umožňujú USA ovládať zdroje a ekonomický potenciál jednotlivých krajín sú len prvým krokom a majú pomôcť politickým elitám USA či Veľkej Británie vytvoriť jednu nadnárodnú multikulturálnu nadnárodnú korporáciu, ktorá zotrie rozdiely medzi národmi, civilizáciami a vytvorí kontrolovateľný liberálnofašistický systém v najhorších orwellovských kontúrach.

Momentálne sú Rusko a Čína dvoma krajinami, ktoré bránia Američanom a ich pseudodemokratickým spojencom dosiahnuť ich stanovené ciele.

Jevgenij Radugin