Bratislava 30. septembra 2022 (HSP/Foto:Twitter, Telegram)

Ústavné zmeny ešte neboli vykonané, ale už teraz je jasné, že vo veľmi blízkej budúcnosti Rusko získa obrovské územie a štyri nové regióny – Doneckú a Luganskú republiku, Chersonskú a Záporožskú oblasť

Čo sú to však tieto územia? Čím sú bohaté a kto na nich žije? Budú sa vedieť sami uživiť, alebo budú predstavovať ďalšie subvenčné bremeno? Rozprávali sme sa o tom s publicistom Konstantinom Dvinským.

Čia zem?

Odkiaľ sa teda vzala táto pôda?

– Cherson a Záporožie založila Katarína Veľká. Donbas – v 60. rokoch 19. storočia britský priemyselník John Hughes. A všetky tieto územia sa stali výlučne súčasťou Ruskej ríše. Predtým to bolo poloprázdne Divoké pole – pohraničie medzi Ruskom a Krymským chanátom. Katarína však nakoniec anektovala aj Krym spolu s týmito územiami.

Vyvstala otázka osídlenia týchto pozemkov. Keďže ich zničili nekonečné vojny, ktoré sa začali pravdepodobne v 15. storočí. Došlo k masovému presídleniu poddaných Ruskej ríše z centrálnych provincií. Miestne obyvateľstvo tam stále žilo, ale len niekoľko sto tisíc. A niekoľko miliónov ľudí emigrovalo. Preto sa etnicky ľudia, ktorí žijú na týchto územiach, od nás absolútne nelíšia.

Prístavy

– Ak sa pozriete na mapu budúceho Ruska, je zrejmé, že Azovské more sa stane našim vnútrozemským morom.

– Áno, spolu s dvoma dôležitými prístavmi – Mariupolom a Berďanskom. A Mariupol má všetky možnosti na vykonávanie medzinárodného obchodu. Na rozdiel od Rostovského mora v zime takmer nezamŕza. Vývoz obilia je veľmi aktívny aj v zime. Spoločnosti, ktoré vyvážajú obilie, ho musia voziť do Novorossijska a odtiaľ ho posielať po mori. Ide o obrovskú obchádzku, náklady. A všetko tu pôjde oveľa rýchlejšie.

– Mariupol je stále potrebné obnoviť.

– A tamojší prístav bol prakticky nepoškodený bojmi. Okrem toho sa tam nachádza kontajnerový terminál, čo tiež zlacňuje logistiku. Je lacnejšie prepraviť kamión z Mariupolu do Moskvy ako z Novorossijska.

Celoruské kúpele

– Čo je ešte zaujímavé na Azovskom mori?

– Rozvoj domáceho cestovného ruchu. Máme kategorický nedostatok prímorských letovísk. Je tu Krym a Soči, kde si všetci lezú po hlavách a ceny sú vysoké, a je tu Dagestan, ktorý práve začal rozvíjať cestovný ruch. To však nestačí pre takú obrovskú studenú krajinu, akou je tá naša.

– Na Azovskom mori priamo Dubaj?

– Samozrejme, nie Dubaj, ale jeho potenciál je veľmi podceňovaný. Pod Ukrajinou sa táto zóna jednoducho degradovala. Hoci tam bol stále rovnaký prúd turistov – Ukrajinci, Bielorusi, trochu našich tam išlo k Berďansku. Všetko bolo lacné, aj keď za tú cenu to bola kvalita. A keby sa tam teraz investovali peniaze, postavili hotely, obsadili pláže, za sezónu by tam boli až dva milióny turistov. Ak sa po upokojení situácie obnoví letisko v Mariupole, nebude problém s logistikou.

Pozemná cesta a voda pre Krym

– Čo ešte vidím na mape, je pozemná cesta na Krym z väčšieho Ruska.

– Áno, získame strategický koridor na Krym. Samozrejme, po spustení Krymského mosta tam odpadol akútny problém so zásobovaním. Postavený bol aj energetický most z Krasnodarského kraja. Teraz však bude existovať alternatíva k mostu – veľmi lacná logistika z Krymu do stredného Ruska. Na trase cez Záporožskú oblasť a Doneck bude veľký tok dopravy – osobnej aj nákladnej.

– A Cherson je tiež voda z Dnepra, je to Krymský kanál.

– Áno, je to dôležitý bod. Na Kryme už nebudú problémy s vodou. Viete si predstaviť, aké stimuly pre rozvoj poľnohospodárstva tam existujú?

Ovocný raj

– Keď už hovoríme o poľnohospodárstve. Cherson a Záporožie sú zlaté krajiny, ktoré dávajú dve úrody ročne.

– Niežeby boli vyhlásené svojím poľnohospodárstvom, ale vždy tu bol silný potenciál pre jeho rozvoj. Pôda je nepochybne úrodná a výnosy sú vysoké. Ale pod Ukrajinou sa okrem obilia a slnečnice nič nevyvíjalo, pretože je možné ich predať do zahraničia a zarobiť, nehovoriac o uhorkách a paradajkách.

Som za to, aby sme nevyvážali pšenicu a slnečnicové semená, ale spracovávali a vyvážali hotovú múku a olej. Pozrite sa na Turecko, ktoré vyrába všetko z našej pšenice a predáva ju do celého sveta. Preto tam musíme vybudovať spracovateľské závody.

– A chersonské melóny? A melitopolské čerešne – najlepšie na svete?

– Samozrejme! A tiež ovocie a zelenina, s ktorými máme mimo sezóny veľké problémy. Od marca do júna ich dovážame z Turecka, Egypta a Izraela. Ak vytvoríme systém skladovania, tak so získanými novými teritóriami budeme do značnej miery schopní nahradiť južný dovoz.

Továrne a bane

– V prípade Azovskej oblasti je to jasné. Ale čo Donbas? Ide o priemyselnú zónu, ktorá zabezpečuje štvrtinu príjmov Ukrajiny.

– Presne 23 % vývozu pochádzalo z Donbasu. A jeho podiel na HDP v roku 2013 predstavoval 17 %. Inými slovami, každý šiesty dolár, ktorý Ukrajina zarobila, pochádzal z Donbasu.

– Na úkor uhlia?

– Problémom je práve uhlie, ktoré sa ťaží v baniach a je drahé. Hoc si Donbas zachová status slávneho banského regiónu. Je to už história.

– Potom metalurgia?

– Dnes je tam, samozrejme, veľa závodov zatvorených. Kov z Donbasu môže byť žiadaný predovšetkým na obnovu samotného Donbasu, ale aj iných území. Myslím, že tieto potreby dokáže pokryť.

– Alebo možno aj na vývoz?

– Buďme úprimní, sotva niekto bude teraz otvorene obchodovať s Donbasom. Možno by doneckí a luganskí hutníci mohli konkurovať na našom domácom trhu. Máme však aj mnoho vlastných hutníckych podnikov – Čerepovec, Čeľabinsk, Lipeck…

– A čo by ste dnes mohli v Donbase vyzdvihnúť?

– Vedecký a priemyselný potenciál. Napríklad strojársky závod Jasinovatskyj vyrába unikátne hĺbiace stroje. Takéto stroje vyrábajú len tri podniky na svete: jeden v Spojených štátoch, jeden v Nemecku a v Jasinovatsku. Je to veľmi zaujímavá továreň s vlastnou strojárskou školou a technológiami. Tieto výrobky nájdu uplatnenie na domácom trhu a na niektorých zahraničných trhoch, dokonca aj v Iráne.

Platy budú ako na Urale

– Hovorme o ľuďoch. Nemusíme sa báť, že nám budú sedieť na krku, dvíhať nôžky a žiť z dotácií z Moskvy. Prečo by mali pracovať?

– No všetci ľudia sú tam pracovití, budú pracovať ak im dáte nejakú prácu. Naši ľudia sú darmožráči, ak vôbec, tak iba v prípadoch, že nemajú prácu. Musíme jednoducho reštartovať hospodárstvo týchto regiónov a potom obrovské množstvo podnikov nájde nový život. Znamená to, že sa oživí sektor služieb a začnú doň prúdiť peniaze. Verte mi, bude tam viac pracovných miest ako práceschopných občanov.

– Možno, a aj platy budú vysoké?

– Podľa ruských štandardov áno. Samozrejme, nie na úrovni Moskvy, ale na úrovni Uralu určite.

– Takže ich nebudeme musieť kŕmiť?

– Ak sa nájdu dobrí manažéri, všetko bude v poriadku. Sú schopní sa sami uživiť. Donbas môže byť určite darcovským regiónom, ako to bolo v rámci Ukrajiny.

Pôda vydrží celé veky

– Budeme schopní stráviť štyri regióny naraz? A ako sa tam bude žiť ľuďom?

– A pozrite sa na Krym – koľko ľudí sa tam presťahovalo. Počet obyvateľov polostrova rastie. Keby tam bolo zle, nikto by sa tam nepresťahoval, nikto by si tam nekúpil dom. To znamená, že je to v poriadku. Áno, vyskytli sa problémy s bankami a komunikáciou, ale to sa dá prekonať.

– Akým spôsobom prekonať?

– Nemôžete sa donekonečna triasť pod sankciami. Buď sa ich zbavíme, alebo ich obídeme, alebo sa jedného dňa zbavíme strachu. Tie isté banky sa už neboja vstúpiť do takýchto regiónov – Promsvjazbank pôsobí v DĽR, krymská banka RNKB sa pripojila k VTB. Budú pôsobiť aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti. Fungovať bude aj systém rýchlych platieb.

Pokiaľ ide o mobilnú komunikáciu, DĽR má rovnaký systém Phoenix. Mimochodom, jeho služby boli veľmi lacné.

– Uvalia na nás nové sankcie? Alebo už nie je aké?

– Už im toho veľa nezostáva. Môžu odpojiť posledné banky od systému SWIFT. Môžu odmietnuť náš plyn, ale len si to zhoršia. Ich posledným tromfom je uvalenie sekundárnych sankcií na spoločnosti z Číny, Turecka a Indie, ktoré spolupracujú s našimi. To skomplikuje náš obchod.

Svet však už nie je unipolárny. Vždy existuje cesta von.

– Stojí to za to?

– Územia, ktoré teraz anektujeme, nám zostanú na stáročia. A veľmi skoro, podľa historických meradiel, si už len málo ľudí bude pamätať na sankcie, ale na veľké úspechy našej generácie.