„Vychovávať ku komunikácii“ – to je ústredné motto mítingu, ku ktorému Mons. Viganò prispeje svojím úvodným vystúpením na tému „Komunikácia Cirkvi v perspektíve pápeža Františka“. Zmysel svojej účasti na podujatí a hlavné myšlienky, s ktorými sa chce na brazílskej pôde podeliť priblížil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas:

„Je to veľmi dôležitý čas, hovorím to ako prefekt Sekretariátu pre komunikáciu, pretože ide o významný moment spoločnej práce všetkých pracovníkov v oblasti komunikácie v Brazílii. Spoločne uvažujeme nad tým, ako sa môže Cirkev naučiť znovu komunikovať vydávajúc svedectvo, presne podľa paradigmatického príkladu pápeža Františka.

Ako prvé sa pokúsime spoločne analyzovať špecifické charakteristiky komunikácie pápeža Františka a po druhé predstavím reformu, ktorú si praje Svätý Otec a ktorá je už skoro v polovici cesty. Ide o reformu vatikánskych médií, aby sme dospeli k novému systému komunikácie v digitálnej kultúre.“

Aká je charakteristika komunikácie pápeža Františka?

„Pápež František má schopnosť predefinovať zaužívané spôsoby a formy komunikácie. Môžeme povedať, že s kreativitou – čiže opúšťajúc konvencie – používa príbehy a zvlášť prirovnania a metafory, pretože práve tento spôsob rozprávania uľahčuje vzťahy s druhými, zmenšuje odstup: robí z hovoriaceho osobu, s ktorou sa vstupuje do dialógu a vzťahu blízkosti.

Nezabudnime, že rozprávačský spôsob pápeža Františka má vždy veľmi pragmatický výsledok, to znamená, že nie je nikdy autoreferenčne zahľadený do seba, ale chce byť skôr provokáciou na vyvolanie dôsledku v konkrétnej rovine života. Istým spôsobom chce ponúknuť príležitosť, aby niekto tým, že spozná o niečo viac, že sa stretne s Evanjeliom, mohol aj vykonať vo vlastnom živote gestá a kroky milosrdenstva.“

Akú reformu predstavíte brazílskym novinárom?

„Reforma je už teraz pekne rozbehnutá, a to aj vďaka skutočnosti, že ľudia zapojení na rozličných úsekoch do komunikačného systému Svätej stolice sú vysoko profesionálne zdatní, a najmä majú naozaj cirkevný postoj, čiže predovšetkým postoj služby Svätému Otcovi a Svätej stolici. Takže proces postupuje veľmi dobre a máme veľkú nádej, že tohto roku vznikne nový komunikačný portál Svätej stolice: portál, ktorý zahrnie redakcie patriace v minulosti pod Vatikánsky rozhlas a redakciu Vatikánskeho televízneho centra.

Bude to multimediálny a mnohojazykový portál. Toto bude nová štruktúra, ktorá umožní Svätej stolici informovanie, ktoré je na jednej strane konzistentné – čo samozrejme neznamená monolitné a ešte menej homogénne zrovnané, ale hlavne koherentné –; avšak toto spoločne so schopnosťou diferencovať, vidieť rozdiely každej redakcie vzhľadom na poslucháčov vlastnej krajiny, u ktorých sú niektoré očakávania alebo aspekty významnejšie v porovnaní s inými. Toto je to, čo chceme robiť, a som si istý, že to spravíme.

Ďalej pri tejto príležitosti predstavím už vykonané kroky, rok za rokom. Proces formácie početného personálu, investovanie do technológie, ktoré bolo nevyhnutné urobiť v rámci prechodu od jedného systému médií – v ktorom každý myslel tak trochu sám na seba a požiadavky tiež vyplývali pre každú redakciu vzhľadom na príslušnú krajinu – smerom ku komunikačnému systému, zodpovedajúcemu hlavne potrebám Svätej stolice: komunikovať pápeža, jeho magistérium, jeho činy, prácu rímskych dikastérií a tej Cirkvi, ktorá je rozšírená po celom svete.

A zároveň treba dať vyniknúť zvlášť významným iniciatívam niektorých cirkví, aby sa dostali do povedomia a mohli ich poznať všetky ostatné cirkvi a aby sa tak z poznania jednej skúsenosti azda mohlo zrodiť niečo podobné, alebo v každom prípade niečo užitočné.“

Môže to byť aj stimulom pre miestne situácie?

„Nuž, je nevyhnutné, aby tu boli miestne podnety a aby oni stimulovali, pretože Cirkev je takto stavaná: je to Cirkev, ktorá spája kaleidoskop osôb, celok v rôznorodosti farieb, pôvodu a prístupov. Cirkev, to je práve táto rôznorodosť a v tejto rôznorodosti sú miestne cirkvi; Rímska cirkev nie je syntézou všetkých cirkví: je tou, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám, a to si vyžaduje od každej miestnej cirkvi, aby bola sama sebou, s vlastnými špecifikami a v rámci jednej spoločnej cesty, ktorou je veľká tradícia Cirkvi, Svätého písma a Magistéria.“

Prehovoríte k stovkám novinárov z celej Brazílie: aké odkaz chcete zanechať v srdciach týchto brazílskych novinárov?

„Na prvom mieste, chcem v Brazílii načerpať všetko to, čo tu môžem získať. Som si istý, že je tu Cirkev veľmi živá, s veľkou pasiou pre človeka a pre Evanjelium; čiže určite budem počúvať. Toto bude pre mňa najväčším darom, ktorý môžem dostať. To, čo by som rád s nimi komunikoval, posolstvo, aké by som im rád zanechal, je to, že v tomto kontexte digitálnej kultúry je technológia síce dôležitou vecou, ale nie prvou, ani tou najdôležitejšiou. Pretože mužovia a ženy Cirkvi nesmú mať ku komunikácii technokratický prístup – technocentrický, zameraný na techniku – ale opätovne antropologický.

Takže je to srdce muža a ženy, ktoré má byť plné balzamu Božej milosti a milosrdenstva, aby aj ľudia na internete, – komunity, ktoré sa nachádzajú na internete – mohli postrehnúť kúsok z toho pôvabu, aký dokáže prinášať Evanjelium. Čiže rád by som povedal, že reforma komunikácie, ktorú robíme v rámci Svätej stolice a reforma, uprostred ktorej je Cirkev neustále povolaná žiť, je jedna reforma, ktorá má stále jeden stred: človeka, srdce človeka, ktoré vie prijať plnosť Božej milosti. Pretože keď je človek dotknutý milosťou, vie byť podmanivým svedkom Evanjelia.“