“Ja si uvedomujem, že horizont politickej práce má nejaké hranice. Ja si myslím, že už dávno som tieto hranice z hľadiska rokov prekonal,” povedal. Premiér ale odmietol, že hovorí o blížiacich sa prezidentských voľbách a jeho kandidatúre. “Prezidentské voľby má stále ešte nezaujímajú,” deklaroval.

Fico tiež poprel špekulácie o rozdelení v Smere-SD na viacero táborov. “To sú také taľafatky. Pre mňa je až nepochopiteľné, že za 14 rokov som ako predseda Smeru nebol nikdy súčasťou nejakého vnútorného konfliktu a keď pozerám na vnútornú stabilitu tejto strany, tak je to až neuveriteľné,” dodal.

Bolo by dobré vyriešiť otázku GP na jeseň

Vládna strana Smer-SD stráca trpezlivosť s opozičnými hrami okolo generálneho prokurátora a nevylučuje, že v krátkom čase pristúpi k voľbe nového kandidáta. V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to avizoval premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého by bolo dobré vyriešiť tento problém na jeseň.

Zároveň deklaroval, že o časovom pláne s predsedom parlamentu Pavlom Paškom (Smer-SD), ktorý musí určiť termín na podávanie nominácií, zatiaľ nehovoril. “Jozef Čentéš už nie je kandidátom, nie je už z pohľadu generálneho prokurátora nič. Od okamihu, kedy prezident povedal, že ho nikdy nevymenuje, mohli sme kedykoľvek voliť nového, ale čakali sme,” zopakoval argumenty Fico.

Podľa jeho slov ak aj Ústavný súd SR povie, že Čentéšove práva boli porušené, prezidenta to zrejme nemôže donútiť vymenovať ho. “On povedal, že ho nikdy nevymenuje,” pripomenul.

Na otázku, či sa neobáva rovnakého scenára aj pri ďalšom kandidátovi, ktorého zvolí Smer-SD, odvetil, že bude dôležité ho predstaviť aj hlave štátu. Fico potvrdil, že v strane o niektorých menách uvažujú, spomenul Jaromíra Čižnára, ktorého nominovala prokurátorská rada. “Určite prichádza do úvahy ako jeden z kandidátov,” konštatoval.

Či sa bude chcieť na novom kandidátovi dohodnúť aj s opozíciou, zatiaľ jasné nie je. “Oni sa nevedia na ničom dohodnúť, keď som ich zavolal na stretnutie, najprv sa hodiny hádali a potom neprišli. Ja mám aj inú prácu, ako posielať im každý deň listy. Demokracia funguje na počtoch, nedá sa vždy dosiahnuť dohoda so všetkými,” dodal.

Neviem, prečo sa hovorí, že Glváč má za niečo zodpovednosť

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) nevie, prečo sa hovorí, že minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) nesie za niečo v kauze údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby v rokoch 2006 až 2010 zodpovednosť, keď nebol v tom čase ministrom. Vyhlásil to v dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy s tým, že ministrovi Glváčovi absolútne dôveruje.

“Ja dôverujem ministrovi, on svojim ľuďom. Ak zlyhajú, bude musieť prijať razantné rozhodnutia,” podotkol premiér. Či aj voči sebe, nepovedal. Fico tiež potvrdil, že má od Glváča informáciu, že prebehlo interné vyšetrovanie, nedošlo k žiadnemu tunelovaniu a objekty, ktoré mali byť pod cenu predané, sú naďalej na 80 či 90 percent v službách Vojenského spravodajstva. “Dokonca niektoré veci sa vôbec nestali,” povedal na margo obsahu správy o údajnom tunelovaní, ktorá pred časom unikla do médií.

Fico zopakoval, že v celej tejto kauze sa ani divá sviňa nevyzná. “Je veľmi nebezpečné, ak bývalí pracovníci tajných služieb spochybňujú spravodajské služby z čisto osobných dôvodov len preto, že tam nie sú a chcú robiť zle. Ak má niekto pocit, že tajná služba je obchod s potravinami, do ktorého prídete a vyberiete si, čo potrebujete, je to mylná predstava. To, čo urobili niektorí bývalí dôstojníci, spôsobilo, že prídeme o niekoľko nehnuteľností (dekonšpirovaných, pozn. TASR),” upozornil premiér.

Šéf exekutívy dal aj preto Glváčovi pokyn, aby poskytol maximálnu súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. “Nechajme príslušné orgány, aby sa na to pozreli,” vyzval. Na otázku, či sa dá vyšetrovaniu veriť, ak na čele Vojenského spravodajstva stojí Ľubomír Skuhra, ktorý je podľa dokumentov spolupodozrivý z tunelovania, premiér odvetil, že nepozná všetky detaily. “Nemôžem o tých veciach hovoriť,” deklaroval. Fico tvrdí, že dôveryhodnosť slovenských spravodajských služieb v Európe a vo svete je vysoká a nemôžeme ju naštrbiť len preto, že “tu máme niekoľko neukojených bývalých dôstojníkov či politikov”.