Boje o Idlib
Boje o provinciu Idlib, ktorá je doteraz pod kontrolou sýrskej opozície, prebiehajú už druhý mesiac. Úmerne upevneniu pozícií vládnych vojsk podporovaných ruským letectvom rastie kritika zo strany Západu. USA a EÚ obviňujú sýrskeho prezidenta Bašára Asada z humanitárnej krízy, ktorá vznikla v Idlibe následkom ostreľovania.
Zakaždým pritom pripomínajú, že už v októbri minulého roka práve Rusko spoločne s Tureckom vyhlásili túto severnú sýrsku provinciu za demilitarizovanú. Vtedy to zabrzdilo rozsiahly útok sýrskej armády, ale Ankara na seba vzala rozdeľovanie teroristov a sýrskej opozície. Proces sa však pretiahol a idlibská oblasť sa znovu ocitla v rukách radikálov.
Moskva zatiaľ dodržiava dohody s tureckou vládou a brzdí Bašára Asada pred vojenskou operáciou k dobytiu Idlibu. Bojovníci teroristickej skupiny Haját Tahrír aš-Sam to využívajú a niekoľkokrát sa pokúsili zaútočiť. Koncom mája bola ruská základňa Hmímím opakovane ostreľovaná teroristami. Okrem toho opozícia obvinila sýrsku armádu z použitia chemických zbraní. Damask to všetko označil za provokáciu.
V týchto dňoch Belgicko, Nemecko a Kuvajt požiadali o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby bolo prijaté uznesenie s výzvou na zastavenie ostreľovania Idlibu. Rusko však túto iniciatívu zablokovalo. “Takzvaná humanitárna ‘trojka’ nevyjadrila znepokojenie, keď v Sýrii nezákonne pôsobiaca koalícia na čele s USA zrovnávala so zemou Hadžin alebo Baguz. ‘Oslobodená’ Rakka dosiaľ leží v troskách,” okomentovali toto rozhodnutie ruskí diplomati.
Peniaze výmenou za reformy
Pred dvoma rokmi, keď armáda Bašára Asada pomocou ruského letectva prevzala kontrolu nad väčšinou krajiny, vyvstala otázka: čo ďalej? Moskva ako prvá začala riešiť problém obnovy Sýrie po konflikte: na tom závisí aj stabilita v Európe (vrátane otázky utečencov) a bezpečnosť Blízkeho východu.
Perspektíva riešiť problém utečencov vďaka pomoci povojnovej Sýrii nezlákala Európanov. Sýrčania, ktorí opustili svoju vlasť, sa ťažko budú chcieť vrátiť do zničených domov, a márne si hľadať prácu.
Úžitok zo spolupráce pri obnovovaní Sýrie však prevláda nad obavami, sú presvedčení odborníci z Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti (RRMZ). V štúdii Zmieriť nezmieriteľné: prístupy Ruska a Európy k obnoveniu Sýrie, ktorá (štúdia – pozn.) bola poskytnutá Sputniku, je vyjadrené európske i ruské stanovisko.
Problémy sémantiky
Joost Hiltermann, ktorý sa podieľal na štúdii RRMZ a je vedúcim programu Medzinárodnej krízovej skupiny pre Blízky východ a severnú Afriku, pozná z prvej ruky náladu v sýrskej aj v európskej spoločnosti. Pripúšťa, že Asad za podpory Moskvy potlačil hlavné ohniská terorizmu, ale obáva sa možného preťahovania operácie v provincii Idlib na severovýchode krajiny.
“Režim by chcel obsadiť provinciu, ale to sa nepodarí bez pomoci Ruska. Moskva nedáva zelenú rozsiahlemu útoku a dáva prednosť postupnému oslobodzovaniu Idlibu, aby neohrozila svoje vzťahy s Tureckom, ktoré sú pre ňu dôležité,” uvádza Hiltermann.
Rusko pozýva Európanov k obnovovaniu Sýrie, pretože sa chce podeliť o výdavky a znížiť svoju vojenskú prítomnosť v krajine. Moskva tak ukazuje svoje zameranie na udržateľný výsledok. Strany však majú odlišné názory na zachovanie sýrskej štátnosti.
Obnovou majú Európania na mysli nielen stavbu nových budov, ale aj rekonštrukciu sociálneho života. Moskva pozýva predovšetkým k obnove zničených škôl, nemocníc, sociálnych a štátnych zariadení.
Takéto nedorozumenie bude pravdepodobne pokračovať a situácia v Sýrii sa môže vyvíjať v dvoch scenároch. “Nemožno vylúčiť, že sa Spojené štáty pokúsia urobiť zo Sýrie ‘močiar’ v ktorom by Rusko uviazlo, ak Moskva nebude súhlasiť s tým, že bude konať v súlade s hlavnou prioritou Trumpovej vlády v Sýrii, konkrétne s vylúčením iránskej vojenskej prítomnosti,” hovorí Hiltermann. V takomto prípade veľké financovania zo Západu nemožno očakávať.
“Rusko aj Európa majú záujem na tom, aby sa tak nestalo. Optimálnym variantom je uzatvorenie rusko-tureckej dohody o Idlibe, ktorú podporí Európska únia,” uvádza Hiltermann.
Odborníci z RRMZ sa domnievajú, že Moskva a Brusel by sa tiež mohli spoločne venovať vytvoreniu novej sýrskej ústavy a zmieriť Izrael s Iránom. Dobrou základňou pre rokovania Ruska a EÚ je istanbulský formát s účasťou Ruska, Turecka, Nemecka a Francúzska.
Ruskí odborníci z RRMZ Ruslan Mamedov a Taťjana Šmelevová uvádzajú, že aj keby Západ odmietol pomáhať v obnove Sýria, Moskva nájde spôsoby, ako jej pomôcť. “Prvým a najpravdepodobnejším variantom je limitovaný proces rekonštrukcie Sýrie vlastnými silami za pomoci spojencov Damasku, kde hlavnú úlohu hrá Irán. Ďalším variantom, najperspektívnejším pre Rusko a Sýriu, je zapojenie štátov Zálivu do spoločného financovania rekonštrukcie, čo im umožní vyrovnať vplyv Iránu,” predpokladajú odborníci.
V každom prípade bude potrebné spoločne financovať obnovu Sýrie. Iba podľa predbežných údajov počas takmer ôsmich vojnových rokov republika utrpela škody vo výške 400 miliárd dolárov. A stratené kultúrne dedičstvo je nenahraditeľné.