Mobilmánia

Slovensko 14. júla (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Stalo sa mi to už niekoľkokrát – zúfalo som hľadala mobil v taške a srdce mi priam zvieralo pri predstave, že som ho ho zabudla doma… Akoby bol niečím, od čoho závisí môj život. Napadlo mi, aký je to nezmysel, až keď som v takej istej situácii videla kolegyňu v šatni. Nervózna a s napätím prehrabávala svoj ruksak s komentárom: „No ja som ho nechala doma práve dnes, keď ho tak potrebujem.“ Ale skončilo to „happyendom“, našla mobil v bočnom vrecku.

Ani si to neuvedomujeme, ale mobilnému telefónu venujeme počas dňa veľa pozornosti. Keď sa na Slovensku objavili hry tamagoči, deti im upísali svoj voľný čas a starali sa o ne ako o živého tvora. A koľko bolo nárekov, keď imaginárne zvieratko neprežilo… Teraz aj my, dospelí, máme svoje „tamagoči“ a veru nám robí veľa vrások na čele. Keď sa počas dňa vybije batéria a odrazu strácame kontakt so svetom. Alebo sa nečakane vypne počas dôležitého telefonátu. Zamrzne a nereaguje. Zlyháva software a telefón si robí, čo chce. A ešte veľa iných kúskov nám dokáže toto „zvieratko“ povystrájať. Napríklad vytáča čísla bez nášho vedomia. Ale nič z toho ľudí neodradilo od toho, aby podľahli mobilmánii.

Niekto mení mobilné telefóny vysokou frekvenciou len preto, aby mal vždy ten najmodernejší. Pritom väčšina z nás ani nevyužíva to množstvo rôznych funkcii, ktoré nám ponúka. V skutočnosti ich ani nepotrebujeme. Ale zrejme si myslíme, že to robí dobrý imidž, keď sa niekde v električke riadne nápadným, hlasným zvonením ozve náš mobil a my s hrdosťou vytiahneme najnovší model s unikátnymi funkciami.

A to typické „ohmatávanie“ vačkov, keď sa snažíme zistiť, do ktorého sme si telefón uložili a či vôbec. Bez neho ani na krok! A na noc nevypínať, veď čo ak mi bude niekto volať? Dať tichý režim v kostole? A ako budem počuť zvonenie, keď práve bude celý kostol spievať? Radšej prežijeme ten pocit, že všetci sa začnú obzerať, keď zazvoní a nenápadne vybehneme z lavice. Zažila som aj iný extrém. V čase, keď sa ešte len prvé telefóny objavovali medzi ľuďmi, počas omše v kostole sa kamarát odrazu chytil za srdce a vybehol von…zľakli sme sa, ale nemohli sme tušiť, že tam má vo vačku telefón nastavený na vibračné zvonenie.

Tak sme kvôli mobilnému telefónu často ochotní urobiť zo seba aj šaša. Spomínam si na jedno mladučké dievča, ktoré telefonovalo počas jazdy električkou. Električka vošla do tunela a signál sa beznádejne stratil. Tých niekoľko minút pri prechode tunelom zúfalo kričala do telefónu: „Nepočujem, nemám tu signál!“ Prekričala aj hluk električky, ktorý sa znásoboval odrazom od stien tunela.

Neprišla som na chuť meniť telefón podľa najnovšieho trendu. Vnímam ho ako spotrebný tovar. „Až dosloužím,  chci do sběru.“ Keď prestane fungovať, začnem sa obzerať po novom. Ale ani tie multifunkčné supermodely ma neoslovili. Načo sú mi funkcie, ktoré nevyužijem? Potrebujem len telefonovať a písať správy. Ešte tak zabudovaný fotoaparát ma kedysi oslovil, ale odkedy nosím so sebou malý kompakt, nepotrebujem ten v mobile.

V uplynulom týždni mi zavolal kamarát, keď som sa prechádzala so psom v lese. Batéria sa vybila počas rozhovoru. Chvíľku ma to štvalo, ale ako som tak kráčala ďalej, počúvala spev vtákov, neúspešne odháňala komáre a dúfala v závan vetra, zabudla som na vybitý mobil a v jednej chvíli som si náhle uvedomila, aká je to sloboda. S vedomím, že mobil je vybitý, nemusím naň pozerať a kontrolovať čas, čakať, že niekto zavolá alebo príde správa, na ktorú treba hneď odpovedať, som si užívala prírodu a prítomnosť svojho psa.

A to je to, o čo nás závislosť na tom malom zariadení oberá. Sloboda a vnímanie sveta bezprostredne okolo nás. Možno si to do dôsledkov neuvedomujeme a chceli by ste protestovať, že to nie je pravda. Tak dobre. Vypnite svoj mobil na jeden celý deň, nechajte ho doma a skúste sa tváriť, že ho nepotrebujete a že vám nechýba… Koľkým ľuďom by ste museli vysvetľovať, prečo ste neboli v dosahu? Možno by ste rýchlo písali do statusu na sociálnej sieti alebo e-maily, aby vás ľudia mohli zastihnúť iným spôsobom, že vaše „tamagoči“ je dnes nefunkčné…

Kedysi sme žiadne mobilné telefóny nepotrebovali a prežili sme. Dnes si život bez nich nevieme predstaviť. Ale pozornosť, ktorú im venujeme, by sme mali venovať radšej svojmu najbližšiemu okoliu. Skúsme to. Možno objavíme stratený rozmer skutočnej komunikácie so všetkým, čo nás obklopuje.

Mária Čapáková

Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.