Bratislava 17. mája (TASR) – „Sú chvíle oslavné, a sú chvíle, keď človek musí škrípať zubami. V ozvene vskutku prevratnej minulomesačnej zmeny vo vzťahoch medzi Srbskom a Kosovom sa pozornosť logicky presunula na poslednú zostávajúcu krajinu ťažko skúšaného západného Balkánu. V tomto smere som v duši prechovával veľké nádeje pre Bosnu a Hercegovinu. Nedávne udalosti – alebo skôr ich absencia – akoby ma skôr presviedčali, že som bol naivný.
Ako bývalý vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ EÚ pre Bosnu a Hercegovinu sa nielen zaujímam o dianie, ale pociťujem aj osobnú zodpovednosť voči občanom Sarajeva, Tuzly, Zenice, Mostaru, Bihaću a všetkých ostatných miest a obcí, ktoré som navštívil (aj tých, ktoré som nenavštívil). Zodpovednosť za to, aby plne pochopili, že cesta k blahobytu, bezpečnosti a zaslúženému postaveniu vo veľkej európskej rodine je vydláždená ich osobnou angažovanosťou. Žiadne sankcie zvonku uvalené na politikov z Bosny a Hercegoviny ju nemôžu nahradiť. Keď sa rozprávam s novinármi z tohto regiónu, často mi adresujú výčitku, ktorá by sa dala najlepšie opísať asi nasledovne: Prečo to nám, jednoduchým ľuďom, tak sťažujete, prečo namiesto toho nepotrestáte politikov? Ale kde je v tom rozdiel? Či neboli práve títo politici zvolení do svojich funkcií voličmi? Vari nedostali vo voľbách tisícky hlasov? Nereprezentujú vôľu ľudu? Samozrejme, že áno. V Bosne a Hercegovine prevláda ignorancia tak na strane politikov, ako aj na strane občanov. Faktom je, že tamojší politickí lídri nekladú dôraz na agendu EÚ. Aj napriek hrdým vyhláseniam nepremenili svoje záväzky voči EÚ na konkrétne činy. Navzdory skutočnosti, že sa koncept európskej integrácie teší veľkej podpore medzi občanmi Bosny a Hercegoviny, nezávisle od ich etnického pozadia a národnosti, majú tamojší politici tú drzosť, že zatvárajú oči pred vôľou ľudí a ignorujú ju. Ako je to možné? To je to, čo ma zaráža. Namiesto toho, aby využili svoju moc, obracajú sa občania Bosny a Hercegoviny na európske inštitúcie, aby rozhodovali za nich. Ale tak to v Európe nefunguje!
Keď som v roku 2009 opúšťal Sarajevo, myslel som si, že by bolo neslušné porovnávať Kosovo s Bosnou a Hercegovinou pokiaľ ide o ich cestu do EÚ. Dnes Kosovo kráča vpred, kým Bosna a Hercegovina stagnuje. A to ma mimoriadne zarmucuje. Všetci v regióne západného Balkánu – od Srbska cez Chorvátsko až po Kosovo – si uvedomujú, v čom spočíva ich individuálna a kolektívna budúcnosť. Ako povedala Catherine Ashtonová, a ja s ňou plne súhlasím: Európa chce vidieť zjednotený, stabilný, prosperujúci a multietnický štát, ktorý zaujme svoje oprávnené miesto v Európskej únii. Na realizáciu tohto cieľa sú nevyhnutné konkrétne kroky politického vedenia krajiny. Alternatíva by bola nepredstaviteľná: odtrhnúť ľudí v Bosne a Hercegovine od ich európskej perspektívy by znamenalo okradnúť ich o budúcnosť. To je bremeno, ktoré sa skutočne dá len ťažko predstaviť. Ale takisto absurdné by bolo myslieť si, že Európa zažmúri oči pred ďalšími voľbami, pri ktorých by sa aplikoval „výlučný“ princíp (čo v podstate znamená žiadni rómski a žiadni židovskí občania).
Ešte jedno varovné upozornenie zúčastneným stranám: nadšenie, ktoré spočiatku sprevádzali prístupové ambície Bosny a Hercegoviny v Bruseli, medzičasom opadlo. To je varovaním samo o sebe. Niektorí tu dokonca vyslovujú názor, že Bosna a Hercegovina je stratený prípad. Ja osobne nesúhlasím. Ešte stále som ochotný veriť, že šanca existuje. Je to tá istá nádej, ktorá živila moje presvedčenie aj potom, čo stroskotalo ôsme kolo rokovaní medzi Prištinou a Belehradom.
Apríl bol mesiac, v ktorom sa Kosovo vymotalo zo slepej uličky. Jún bude mesiac, v ktorom bude EÚ diskutovať o ďalšom rozšírení. Kiežby máj bol mesiacom, v ktorom Sarajevo dostane rozum.“
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, (článok uverejnený vo Frankfurter Allgemeine Zeitung 16. 5. 2013 pod titulkom Kiežby Sarajevo dostalo rozum).
Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.