Od celkom nového zákona ministerka očakáva, že sa nebudú opakovať situácie, keď si úrady medzi sebou prehadzujú zodpovednosť a riešia, ktorý z nich má vykonať zaistenie majetku, zatiaľ čo sa tohto majetku páchateľ zbavuje priamo pred očami verejnosti. Zaistiť majetok by malo byť tiež v budúcnosti možné ešte pred vznesením obvinenia.

„Sľubujeme si od tejto právnej úpravy efektívnejšie možnosti zaistenia majetku v rámci trestného konania včas a zároveň aj efektívnu správu tohto majetku,“ vysvetlila dnes médiám Žitňanská. Tá sa podľa jej slov teší komplexnej právnej úprave, o ktorej sa roky hovorilo a vznikala dlhší čas za účasti odborníkov ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry, polície a finančnej správy.

Balík predložený do pripomienkovania je širší. Okrem správy zaisteného majetku a zefektívnenia nástrojov na jeho zaisťovanie prináša aj nové kompetencie pre políciu a finančnú správu pri zisťovaní nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku a financovania terorizmu. Do slovenskej legislatívy zapracováva aj opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom a reaguje tiež na viaceré ďalšie požiadavky z praxe.
Ministerka považuje za nevyhovujúce, že správu zhabaného majetku dnes majú na starosti orgány činné v trestnom konaní. V budúcnosti sa majú sústrediť už len na odhaľovanie a stíhanie trestnej činnosti. „Navrhujeme dať do vienka finančnej správe ako jedinej inštitúcii všeobecnú správu zaisteného majetku v trestnom konaní s tým, že by sme mali mať jeden kompetentný orgán, ktorý bude spravovať zaistený majetok bez ohľadu na to, v akom konaní bol zaistený,“ priblížila Žitňanská.

Pri špecifickom type majetku majú správu vykonávať osobitné orgány. Zaistený majetok bude možné v budúcnosti predať i bez súhlasu vlastníka, v prípade, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze, rýchlo strácajúce na hodnote alebo o veci, so správou ktorých sú spojené neprimerané náklady. Napríklad zaistené automobily, ktoré by sa počas roky trvajúceho trestného a súdneho konania znehodnotili, vysvetlila Žitňanská.

Návrh zákona prináša nové zaisťovacie inštitúty – zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie obchodného podielu, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty. „V praxi tu vznikajú problémy. Súčasná právna je totiž veľmi všeobecná,“ ozrejmila Dagmar Fillová z legislatívneho odboru ministerstva. Po novom napríklad majú mať tretie osoby v rámci ich ochrany informáciu o zaistení nehnuteľnosti.

Zaisťovacie úkony bude možné využiť už aj pred vznesením obvinenia alebo v rámci postupu pred začatím trestného stíhania. Ministerstvo tým rieši situácie, keď sa páchateľ v medzičase od začiatku vyšetrovania po vznesenie obvinenia účelovo zbavoval majetku. O zaistení majetku bude môcť rozhodnúť už aj policajt so súhlasom prokurátora a výnimočne aj bez neho. Doteraz o zaistení majetku rozhodoval prokurátor alebo sudca.

Novinkou má byť aj ochranné opatrenie “zhabanie časti majetku” na postihovanie výnosov z trestnej činnosti. Súčasná právna úprava neumožňuje prepadnutie či zhabanie časti majetku. Rezort zdôraznil, že zaistenie majetku v trestnom konaní bude mať absolútnu prednosť pred inými zaisťovacími inštitútmi, ako je napr. záložné právo, exekúcie, konkurz.
„Nebude tak možné fiktívnymi pohľadávkami zmenšovať majetok pochádzajúci z trestnej činnosti. Zamedzí sa tak napríklad situáciám, kedy si páchateľ trestného činu, ktorý zistí, že sa “niečo ide diať”, zriadi povedzme záložné právo na nehnuteľnosť, začne si cez fiktívnu pohľadávku toto záložné právo uplatňovať a zoberie si vlastne takýmto spôsobom späť ten dom, ktorý je z “čiernych” peňazí,“ objasnil hovorca rezortu Peter Bubla.

Oprávnenia, ktoré má dnes finančná a kriminálna polícia pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií či legalizácie príjmov z trestnej činnosti, bude môcť po novom využívať aj na odhaľovanie nelegálnych príjmov, nelegálneho majetku, financovania terorizmu alebo trestnej činnosti s predpokladanou značnou škodou alebo škodou veľkého rozsahu. Návrh rozširuje oprávnenia finančnej a kriminálnej polície pri prelamovaní bankového tajomstva, resp. zisťovaní údajov z bánk a pobočiek zahraničných bánk.

Ministerstvo tiež sprísňuje skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu správy daní. Dôvodom je, aby neexistoval priestor pre špekulácie, ktoré porušenie daňových predpisov je ešte správny delikt a ktoré už trestný čin. Postihovať bude možné aj konanie spočívajúce vo falšovaní a marení dôkazov rozhodujúcich pre správne určenie dane. Rezort zároveň navrhuje, aby bolo trestné aj nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti poskytnúť súčinnosť pri správe daní.

Balík ministerstva rozširuje možnosti využitia agenta, ktorým je iná osoba ako príslušník Policajného zboru. Civili a prípadne aj právnická osoba tak budú môcť byť agentmi aj v prípade daňových trestných činov a pri trestnom čine machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

„Prax ukazuje, že do protiprávnych zdaniteľných obchodov je v podstate nereálne zaviesť agenta – policajta, keďže zdaniteľné obchody prebiehajú výlučne medzi už vopred určenými daňovými subjektmi, ktoré ovládajú vopred určené osoby,“ vysvetlil Bubla. Opatrenie má prispieť k efektívnejšiemu odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestnej činnosti.