Môj profil 
Predplatné
Pôjde nám aj o reformu systému profesionálneho rozvoja učiteľov. To znamená, že to, čo bolo niekedy známe pod kreditovým vzdelávaním podstatným spôsobom, meníme tak, aby bol nový systém vzdelávania prospešný jednak pre učiteľov ako individualitám, ktoré sa chcú rozvíjať, a jednak potrebám ich školy. Učitelia budú mať tak možnosť dostať finančné ohodnotenie za vzdelanie, ktoré bude prínosné. Je tam celý rad ďalších zmien, ktoré verím, že zlepšia postavenie učiteľov aj ďalších pracovníkov rezortu,” povedala Lubyová.
Ďalším plánovaným opatrením v roku 2019 je podľa Lubyovej napríklad navyšovanie platov. „Ide jednak o tie známe valorizácie – 10 percent od 1.januára 2019 a 10 percent od 1.januára 2020, ale aj o ďalšie zmeny, ktoré posúvajú platy vyššie. Ide napríklad o zvyšovanie tarifných tabuliek. Konkrétne od 1. januára 2019 by sa mali zvyšovať tarifné platy pre vedcov, výskumníkov a doktorandov. Mali by sa dostať na úroveň vysokoškolských pedagógov. Samozrejme sa na nich budú aplikovať aj valorizácie platov. Máme pred sebou aj výrazné navýšenie platov začínajúcich učiteľov, a to v regionálnom aj vo vysokom školstve, na ktoré je rezervovaný finančný balík v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania. Od 1. septembra 2019 chceme tak navýšiť platy nastupujúcich učiteľov, ktoré by prilákali mladých, zdatných ľudí do tejto profesie, a aby mali navýšené svoje mzdové ohodnotenie už od začiatku kariéry,” uviedla šéfka rezortu školstva.
Ministerstvo školstva okrem iného v budúcom roku zabezpečilo ďalšie prostriedky na asistentov učiteľa či na nákup učebníc, s cieľom doriešiť nepokryté požiadavky, do systému duálneho vzdelávania dáva sedem miliónov eur. „V neposlednom rade chceme pokračovať v legislatívnych zmenách. Budúci rok máme tri veľké oblasti, v ktorých potrebujeme urobiť nové zásadné zmeny. Ide o oblasť celoživotného vzdelávania, pretože tu Slovensko silne zaostáva za EÚ, aj všeobecne za Európou. Máme len 3,4 percenta dospelej populácie zapojeného do systému celoživotného vzdelávania, zatiaľ čo európsky priemer je 11 percent a cieľom Európy 2020 je 15 percent. Novým zákonom o celoživotnom vzdelávaní by sme chceli začať nové formy vzdelávania a zvýšiť účasť. Neformálne vzdelávanie, teda to, čo sa deje mimo školských lavíc, by malo prispieť k tomu, že ľudia sa budú môcť počas celej svojej pracovnej kariéry prispôsobovať novým požiadavkám trhu práce a získať aj oficiálne uznanie, ktoré nadobudli pracovnou praxou mimo školských lavíc,” vysvetlila Lubyová.
Ďalšou veľkou oblasťou, kde ministerstvo plánuje uzákoniť zmeny je oblasť športu. „Máme v pláne nový zákon o fonde na podporu rozvoja športu, ktorý súvisí s potrebami navýšiť financie v športe. Zákon by mal prispieť k tomu, že sa jednak skvalitní systém financovania, a že sa dostanú do športu ďalšie zdroje,” povedala ministerka s tým, že poslednou oblasťou je práca s mládežou. Ministerstvo školstva rozpracuje nový zákon. „Naším cieľom je, aby sa miera participácie mládeže na verejnom a politickom živote zvýšila. Je veľmi dôležité aj hodnotovo orientovať mladých ľudí v tomto procese. Tu majú veľmi dôležitú úlohu práve mládežnícke organizácie. Máme s nimi rozdiskutované zmeny, ktoré by sme chceli premietnuť do nového zákona. Ide najmä o zvýšenie financovania systému a aj celkové skvalitnenie práce s mládežou, aby sa do práce s mládežou dostávali hodnotové orientácie a aby sa lepšie prepojila na systém celoživotného vzdelávania,” uzavrela Lubyová.
.jpg)
.jpg)
