Bratislava 26. novembra 2018 (HSP/Foto: SITA-Diana Černáková)

Minister Miroslav Lajčák sa vždy staral iba o svoju kariéru a veľkú časť svojho života prežil v medzinárodných organizáciách. Utilitarista, ktorý za socializmu bol v KSČ a študoval prestížnu moskovskú vysokú školu pre deti komunistickej elity. Po revolúcii diplomat, vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu. Minister v prvej Ficovej vláde, od roku 2012  minister v druhej Ficovej vláde. V máji 2017 bol zvolený za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. To je iba veľmi v kocke mimoriadne úspešná kariéra Miroslava Lajčáka

Kariérne ambície Miroslava Lajčáka však ešte zďaleka nie sú naplnené. Naznačuje to jeho kandidatúra na funkciu generálneho tajomníka OSN v roku 2016, kde neuspel.

Tento mimoriadne kariérne vydarený a úspešný život Slováka Miroslava Lajčáka však zostával, možno i preto, že často sedel na dvoch stoličkách nejakej medzinárodnej organizácie a slovenského ministerstva alebo iného úradu, nepovšimnutý.

Nikomu nevadil a nikto sa ním v podstate nezaoberal. Tento večne odcestovaný minister zahraničných vecí snáď okrem Hlávkovej, ktorá ho nepriamo nahriakla z korupcie, ani nemal žiaden významnejší škandál, a tešil sa u Slovákov dobrej povesti. Dokonca do tej miery, že v prieskumoch, v ktorých ho uvádzali ako kandidáta na prezidenta (napriek tomu, že sa kandidatúre všemožne bránil), mu získanie tejto funkcie prechádzalo v prvom kole.

A táto idylka trvala až do chvíle, kým sa tento minister zahraničných veci prvýkrát výraznejšie nezapojil do slovenskej politiky svojím pokusom presadiť pripojenie sa Slovenska k paktu OSN o migrácii. Tento o Slovensko a slovenskú politiku sa i tak nikdy nestarajúci minister tak ani teraz neurobil preto, že by mu nejako zvlášť záležalo na tom, aby sa Slováci pripojili k paktu pretože tento pokladá pre nich za veľmi prospešný, ale jednoducho preto, že tento pakt vznikal za jeho predsedovania valného zhromaždenia OSN a pod jeho gesciou. Čiže zase iba z osobných kariérnych dôvodov.

Lajčák potreboval ukázať, že dokáže presadiť prijatie paktu, ktorého je garantom, vo svojej krajine. Je to potrebné pre jeho kariéru. Človek, ktorý doma nevie presadiť medzinárodnú zmluvu, ktorú sám vytvoril, nebude predsa schopný na čele veľkých organizácií podobné zmluvy v budúcnosti presadiť, a už vôbec v iných krajinách. A to by mohli ľudia, ktorí majú v zahraničí na jeho kariéru vplyv, spozornieť.

Našťastie pre Slovensko, je dnes vládnuci Smer v tak zlej kondícii a tak citlivý na percentá podpory, že si nemôže, ani v záujme kariéry Miroslava Lajčáka, ani v záujme jeho kandidatúry na prezidenta, dovoliť podpísať pre Slovákov taký nezmysel, ako je pakt o utečencoch z dielne svojho ministra.

Lajčákovi na tom, aby podpis paktu a Marakéša prešiel, záleží tak veľmi, že to dokonca vyhrotil do tej miery, že ak to nepodpíšeme, tak podá demisiu na kreslo ministra zahraničia, ktoré dnes zastáva.

Na to mu Smer, ktorý má na jeho kariére leví podiel, odkázal, že nepodpíše, čím mu nepriamo naznačil, aby abdikoval.

Každý normálny človek na Slovensku, ktorému aspoň minimálne záleží na jeho vlasti, tak musí spolu s poslancami strán, ktoré sa stavajú proti prijatiu sporných dokumentov, Lajčákovi odkázať, odíďte.

Odíďte nielen z postu ministra zahraničných vecí ale z každého postu, ktorý v mene Slovenskej republiky zastupujete. Nie ste spôsobilý zastupovať Slovensko ani na Madgaskare. Pretože ste sa ukázali ako nepriateľ národa. Nepriateľ vlastných ľudí, ktorých ste schopný kedykoľvek obetovať v menej svojej osobnej kariéry.

Zaradili ste sa medzi ostatných nepriateľov národa, medzi politických mimovládkarov, mainstreamových novinárov, niektorých hercov a ďalších, ktorí systematicky škodia svojmu národu. Postavili ste sa na roveň tým najhorším elementom v slovenskej spoločnosti. Dokonca sa dá povedať, že ste sa spolu s prezidentom Kiskom postavili na ich čelo.

A preto mám pre vás iba jeden odkaz. Odstúpte a odíďte!

Jozef Poruban