Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.

“Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 191 tisíc osôb,” uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Vládou schválené zvýšenie sumy minimálnej mzdy je podľa rezortu práce a sociálnych vecí o 5,34 percentuálneho bodu vyššie ako zvýšenie sumy minimálnej mzdy, ktoré bolo ministerstvo povinné navrhnúť podľa valorizačného mechanizmu uvedeného v zákone o minimálnej mzde. “Nie je preto možné úplne vylúčiť ani negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na dopyt po práci, a to najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou,” priznáva ministerstvo práce.

Zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 580 eur tiež môže mať podľa rezortu negatívny vplyv na absolventov s nízkou kvalifikáciou pre zaradenie sa do pracovného procesu v regiónoch s nízkou priemernou mzdou.

“Vláda má dnes za sebou významný deň,” uviedol na tlačovej besede po rokovaní vlády premiér Peter Pellegrini. Všetky vlády s účasťou Smeru sa podľa neho vždy snažili o razantné zvýšenie minimálnej mzdy tak, aby najnižšie zárobky významne rástli a súčasne sa tým neohrozoval rast hospodárstva. “Dúfam, že sme našli zdravý konsenzus,” povedal o zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur. Nariadenie vlády o výške minimálnej mzdy na budúci rok vláda podľa premiéra neschválila konsenzom, ale o tomto bode sa hlasovalo.

Ministri za Slovenskú národnú stranu a minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál sa podľa Pellegriniho pri hlasovaní zdržali. “O takúto sumu sa minimálna mzda ešte nikdy v histórii Slovenska nezvýšila,” dodal.

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter dostal od vlády úlohu, aby pracoval na odviazaní príplatkov za prácu v noci či cez víkend od minimálnej mzdy a aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu. “Niet víťazov, ani porazených,” povedal Richter. Podľa neho je dôležité, aby ľudia mali motiváciu pracovať. “Je to kompromis medzi chceným a možným, chceli sme viac,” povedal na tlačovej besede šéf KOZ Marián Magdoško. Dodal, že odborári budú ďalej bojovať za zvyšovanie minimálnej mzdy.

O návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur v auguste a septembri rokovala Hospodárska a sociálna rada. “Všetci sociálni partneri boli proti, zamestnávatelia chceli menej, odborári viac,” povedal po septembrovom rokovaní o minimálnej mzde na budúci rok minister práce Ján Richter.

Konfederácia odborových zväzov SR presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 607,80 eura a zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu upraviť na 552,20 eura.

Výrazné zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti, ako aj ohroziť konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou mzdovou úrovňou. Uviedla to Národná banka Slovenska (NBS), ktorá takúto pripomienku zaslala rezortu práce a sociálnych vecí počas pripomienkového konania k návrhu na stanovenie minimálnej mzdy na rok 2020.

“Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 580 eur je najvyššie za posledných 17 rokov,” upozornila centrálna banka. Podľa NBS je potrebné zohľadniť aj aktuálne výraznejšie spomaľovanie rastu hrubého domáceho produktu Slovenska a prehlbovanie negatívnych rizík. “V takomto prostredí by výrazný nárast minimálnej mzdy mohol ekonomický vývoj ďalej znížiť,” uviedla centrálna banka.

Možné dopady na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a rast ekonomiky žiada NBS zohľadniť v samotnom návrhu na zmenu sumy minimálnej mzdy, ktorá by podľa centrálnej banky mala zohľadňovať aj vývoj produktivity práce. Rezort práce však pripomienku NBS odmietol. “Zvýšenie minimálnej mzdy v ostatných rokoch sa negatívne neprejavilo na miere nezamestnanosti. Prognózy vývoja ekonomiky boli brané do úvahy pri navrhovaní sumy minimálnej mzdy,” odkázal rezort práce centrálnej banke.

Ľudia zarábajúci minimálnu mzdu si od začiatku budúceho roka už nebudú môcť znížiť zdravotné odvody o odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). Tá v súčasnosti dosahuje 380 eur a klesá so zvyšujúcou sa hrubou mzdou zamestnanca, pričom pri hrubej mzde 570 eur sa už nedá uplatniť. “Predpokladá sa postupné utlmovanie až zánik tohto nástroja prirodzenou cestou. Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti neuvažuje o zrušení, zvyšovaní alebo inej zmene odpočítateľnej položky legislatívnou cestou,” uviedla začiatkom augusta pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Aj pri raste minimálnej mzdy nad hranicu 570 eur tu podľa nej stále budú nízkopríjmové skupiny, ktorých príjem z najrôznejších dôvodov nebude dosahovať sumu 570 eur, napríklad pri práci na čiastkový pracovný úväzok bez ďalších príjmov. “U týchto skupín bude možné uplatnenie odpočítateľnej položky,” dodala.

Od roku 2021 by najnižšie hrubé zárobky mali tvoriť najmenej 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Predpokladá to návrh novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer-SD, ktorý parlament na septembrovej schôdzi posunul do druhého čítania. V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť aspoň 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019, čím by mohli najnižšie zárobky na Slovensku vzrásť až na 653 eur. Podľa septembrovej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií by totiž priemerná hrubá mzda na Slovensku za tento rok mohla dosiahnuť 1 088 eur. Výšku priemernej mzdy na Slovensku za rok 2019 zverejní Štatistický úrad SR začiatkom marca budúceho roka.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.