Môj profil 
Predplatné
Mikúš hral v “repre” naposledy na MS 2014 v Minsku. Po návrate do súťažného diania sa ocitol už v pôvodnej nominácii na Nemecký pohár, pre zranenie z nej však napokon vypadol. Do švajčiarskeho Bielu už s národným mužstvom odcestuje. “Odkedy som bol naposledy v reprezentácii, sa tím poriadne obmenil. Väčšinu hráčov v šatni však poznám osobne, s ostatnými nebude problém sa zoznámiť,” povedal na utorňajšom zraze strieborný medailista z Helsínk 2012. Do útrob zimného štadióna v Bratislave vchádzal plný očakávaní. “Som trochu nervózny, aj keď mám o pár rokov viac, ako keď som v reprezentácii začínal. Predsa len je to dlhší čas, čo som tu nebol. Je to príjemný pocit. Návrat do reprezentácie bol jeden z mojich čiastkových cieľov. Verím, že v nej ešte čosi odohrám,” poznamenal Mikúš, ktorý dosiaľ odohral v najcennejšom drese 85 zápasov a strelil 17 gólov. Hoci má 29 rokov, za lídra tímu sa nepovažuje, zvlášť, keď v reprezentácii dlhší čas chýbal. “Cítim sa sčasti ako nováčik. Spomedzi útočníkov mám však najviac reprezentačných štartov, takže puky zbierať určite nebudem. Musím sa koncentrovať sám na seba. Človek to musí ukázať na ľade, až potom si vybuduje prirodzené líderstvo, ako to bolo u Mira Šatana či Zdena Cháru.”
Niekdajší veľký talent slovenského hokeja, ktorý žiaril v Skalici po boku Žigmunda Pálffyho, má toho za sebou dosť. Ťažkosti s kolenom sa ťahali od MS 2012 v Helsinkách, keď ho vo štvrťfinále fauloval Kanaďan Ryan Getzlaf. Z prvotných peripetií sa dostal, po MS 2014 v Minsku však po bežnej artroskopii dostal infekciu, ktorá všetko zhoršila. “Máloktorý lekár sa stretol s tým, že by mal človek poškodenú chrupavku, do toho dostal infekciu a potom prišli ešte iné problémy, ktoré nebudem spomínať. Doktori boli preto opatrnejší. Málokto veril, že sa vrátim. Bolo to náročné, niekedy som prestával dúfať… Postupom času sa to zlepšilo, teraz som v každodennej záťaži. Zatiaľ sa s tým nejako pasujem.”
Z najhoršieho je Mikúš vonku, stále však nemôže hovoriť o stopercentnom zdravotnom stave. “Nešetrím sa, na ľade idem naplno. Mimo ľadu som po tých jedenástich operáciách opatrnejší, nebehám, neskáčem, snažím sa robiť čo najviac posilňovacích cvičení na koleno. Po toľkých operáciách to už nikdy nebude také ako predtým. Našťastie, v hokeji vykonávate kĺzavý pohyb, v tom máme trochu výhodu oproti futbalistom. Budem ale musieť ešte zhodiť pár kilogramov. Je náročné udržať si váhu s vekom stále viac a viac. Som najťažší útočník v klube. Chlapci v Olomouci si už zo mňa robia srandu… Ja som mal vždy ťažké kosti, teraz sa k tomu ešte nabaľujú skúsenosti,” vtipkoval. Hokejisti, ktorí podstúpili toľko zákrokov, zvyknú mať uplynulé zranenia stále v hlave a podvedome sa vyhýbajú súbojom. “Nechcem si dávať na to pozor, ale viem o tom. Cítim to, hrám s tým, verím, že to bude lepšie, že čas ešte zahojí ten štep. Je to predsa len rok od operácie, čo je pomerne skoro na nejaké hodnotenie.”
V Olomouci našiel vhodné prostredie na kariérny reštart. Pred reprezentačnou prestávkou bol so 17 bodmi (9+8) v 27 zápasoch českej extraligy najproduktívnejší hráč tímu. “Mal som dve hluché obdobia. Nebodoval som prvých šesť zápasov a potom dva-tri týždne dozadu, keď sme z dvanástich stretnutí vyhrali iba dve. Vtedy body do individuálnych štatistík veľmi nepribúdali. Boli však aj lepšie obdobia. Je to ako na hojdačke. V lige sme na 10. priečke, čo nie je úplne najlepšie. Verím však, že tú prvú desiatku si postrážime.” Na klubové pôsobenie chce Mikúš nadviazať v reprezentácii. Na Švajčiarskom pohári očakáva náročné konfrontácie. “Na medzinárodnom fóre sa hrá rýchlejší hokej. Verím, že v silnej konkurencii uspejeme,” dodal.
