Môj profil 
Predplatné
O prijatie VZN o miestnom poplatku za rozvoj sa už raz v Žiline pokúšali. Uprostred roka 2018 vtedajší primátor Igor Choma predložil do zastupiteľstva návrh s 20-eurovými sadzbami poplatku, poslanci ho však neschválili. Medzi tými, ktorí návrh nepodporil, bol aj Chomov nástupca Peter Fiabáne. Ten po poldruha roku predložil na schválenie opätovný návrh VZN, tentoraz s polovičnými sadzbami vo výške 10 eur.
Návrh nariadenia síce prešiel odbornými komisiami, poslanecké plénum však nakoniec o ňom nerokovalo. “Snažili sme sa predložiť nariadenie ako súčasť opatrení na elimináciu dopadov vládneho balíčka na hospodárenie mesta. V kontexte všetkých zmien vo výške daní a poplatkov som však vnímal, že poslanci nemajú jednotný názor ani na výšku poplatku za rozvoj, ani na jeho zavedenie do praxe. Preto som navrhol stiahnutie tohto bodu z programu rokovania,” komentoval svoje rozhodnutie pre agentúru SITA primátor Fiabáne.
Výnos z výberu miestneho poplatku za rozvoj nebol zahrnutý do rozpočtu pre rok 2020, kalkuláciu o jeho prínose si však na žilinskej radnici urobili. “Vychádzali sme zo skúseností, ktoré už druhý rok majú s vyberaním tohto poplatku v Trnave. Hovoril som o tom s primátorom Petrom Bročkom a pri 10-eurovom poplatku to prináša do tamojšej mestskej kasy približne 500-tisíc eur. Trnava je menšie mesto ako Žilina, takže náš očakávaný príjem by sa mohol blížiť k miliónu eur,” uviedol Fiabáne.
Miestny poplatok za rozvoj majú samosprávy možnosť vyberať od roku 2017. Poplatok má slúžiť pre obce ako jeden zo zdrojov na vybudovanie infraštruktúry tam, kde na základe stavebného rozvoja vznikne potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry. Popri hlavnom meste Bratislava má z krajských miest s výberom poplatku skúsenosti Trnava, ktorá ho zaviedla k 1. januáru 2018 vo výške 10 eur za štvorcový meter. V budúcom roku sa miestny poplatok za rozvoj chystajú vyberať v Košiciach.
.JPG)
.jpg)
