Michelko: Kiska si môže s Baštrnákom podať ruky

Bratislava 20. septembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Sotva sa nájde lepší prípad dvojitého metra mainstreamových médií ako reakcie na Kiskovu kauzu – daňový podvod, ktorý bol spáchaný v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane. Pri hasení škandálu sa veľmi nevyznamenal ani jeho mediálny tím. Prezidentovo  vyhlásenie, že účtovníci jeho firmy mali iný názor na to, ako zaúčtovať a vykázať isté náklady,  je tak úbohé, že to nemohla stráviť ani len Transparency Internacional Slovensko, čo je inštitúcia, ktorá má pri koaličných prešľapoch vždy červené oči a ak by prijala Kiskove vysvetlenia, tak by sa definitívne strápnila.

Čo je však najpodstatnejšie, celá kauza daňového podvodu sa veľmi umelo a nepravdivo  prezentuje ako účtovný problém z nevedomosti. Zároveň sa systematicky klame, že Kiska sa o také podružnosti ako spôsob financovania kampane vôbec nestaral, že síce možno má akúsi vzdialenú politickú zodpovednosť, ale určite nie priamu a že iste o tom, že sa deje niečo nekalé, nemal ani tucha .

Realita je, samozrejme, úplne iná. Podstata kauzy totiž tkvie v tom, že  je právne aj morálne celkom neprípustné, aby si politický kandidát výdavky na svoju osobnú politickú  kampaň  použil  vlastnú firmu, ktorá si ich následne zaúčtuje do svojich nákladov. Len preto, aby takýmto trápnym spôsobom ušetril na dani dvadsaťsedemtisíc eur. . Treba pritom zdôrazniť, že Kiska si nerobil komerčnú kampaň ako šéf firmy KTAG. Táto spoločnosť má príjmy prevažne z prenájmu kancelárskych priestorov a Andrej Kiska nebol jej „reprezentant“. Iba spoluvlastník. Kampaň si robil ako súkromná osoba. Motív nebol obchodný, ale výsostne politický. Inak povedané, niet najmenších pochýb, že ak vylúčime možnosť, že je oligofrenik, o tom, že to smrdí a to poriadne musel vedieť, hneď na začiatku.

Je  veľmi prekvapujúce až zarážajúce, že človek s ambíciami najvyššej  morálnej autority sa pri svojich príjmoch kvôli pár drobným zníži k takým trápnym krokom.  Prekvapujúce na tom všetkom je predovšetkým hrubozrnno nesofistikovaný spôsob tejto daňovej optimalizácie (rozumej krádeže). Dá sa hádam porovnať len s Matovičovými  šesťsto kilometrami denne na Fábii s mamičkou, vrátane sobôt, nedieľ a sviatkov, alebo s kradnutím  à la Baštrnák.

Čo je však pri tejto kauze najabsurdnejšie, je postoj médií, čoby strážnych psov demokracie. Miesto toho, aby nastoľovali morálne dilemy prvého občana štátu, úporne sa snažia tento „trápnučký“ podvod bagatelizovať, obhájiť, či prejsť mlčaním. Korunu všetkému však nasadil poslanec Osuský. Tento večný politický parazit ( do parlamentu sa tento pôvodne člen mikroskopickej OKS vždy dostal na chrbte silnejšieho partnera), predviedol pri obhajovaní Kiskových zlyhaní celý diapazón demagógie toho najhrubšieho kalibru. Tak  teda vieme, že za prezidentove papaláške cesty lietadlom bol vlastne zodpovedný arcidiabol Kaliňák, ten naviedol „prostoduchého“ Kisku na takúto škaredosť. No a spôsob, akým obhajoval Kiskov daňový podvod, prekonal dosiaľ aj tie najextrémnejšie úkony rektálneho alpinizmu.

Ale vráťme sa k podstate, teda k podobe s Baštrnákom. S Kiskom ho spája aj spôsob, akým tento problém jeho firma vyriešila – inštitútom účinnej ľútosti. Teda, že firma zaplatila daňový nedoplatok a následné penále. Tým sa Kiska aj Baštrnák stanú beztrestnými. Kiska sa tak ocitá v skutočne vyberanej spoločnosti, možno tam bol vždy, ale až teraz to je dobre  vidieť.

Politológ Roman Michelko

Pôvodne vyšlo v SNN