Môj profil 
Predplatné
“V lete som chcel skončiť. Do klubu tak prišiel kolega z Portugalska Mario Branco. Na pozícii športového riaditeľa fungujeme prakticky obidvaja, akurát s tým, že ja som zodpovedný za skauting. Nechcel som, aby došlo k situácii, že sa mi skončí zmluva, odídem preč a v klube po mne zostave vákuum. Už túto sobotu odchádzam na ligový zápas do Solúna, kde pobudnem dva-tri dni a vrátim sa domov na Slovensko,” uviedol rodák zo Stropkova pre agentúru SITA.
Grécku misiu, ktorú začal pred vyše tromi rokmi, vníma pozitívne. “Do Solúna som prišiel v čase, keď bolo mužstvo na 7. mieste v tabuľke a v organizačnom rozklade. V začiatkoch mojej práce sme sa rozlúčili s mnohými hráčmi a s väčšinou tých, ktorých som dotiahol do klubu, sme v nedávnom období predĺžili zmluvy na ďalšie obdobie. Tento projekt bol pre mňa veľká výzva a myslím si, že výsledkom mojej práce bolo skonsolidovanie organizačných zložiek a hráčskeho kádra. Moje pôsobenie považujem za úspešné, pretože sme počas tohto obdobia dvakrát vyhrali Grécky pohár a smerujeme k vytúženému ligovému titulu, ktorým by sme prelomili nadvládu aténskych klubov – AEK, Panathinaikosu a Olympiakosu Pireus,” podotkol.
PAOK Solún je momentálne v najvyššej gréckej súťaži na líderskej pozícii so 61 bodmi a sedembodovým náskokom pred druhým Olympiakosom Pireus. Ligovú trofej ostatný raz vyhral ešte v edícii 1984/1985. “Naše mužstvo je na 1. mieste. V minulej sezóne nám titul ´ukradli´ po administratívnych zásahoch, takže verím, že tentoraz sa nám ho podarí získať. Grécky futbal je veľmi komplikovaný. Máme sedembodový náskok a mužstvo hrá dobre. Kráčame však od zápasu k zápasu. Všetky ťažké derby stretnutia máme víťazne za sebou, minulú nedeľu sme vyhrali na trávniku Panathinaikosu Atény (2:0). Dúfam, že to tím zvládne a dve-tri kolá pred koncom súťaže spečatí zisk titulu. Možno by sa to dokonca mohlo podariť aj bez jedinej prehry (aktuálne má PAOK na konte 20 víťazstiev a tri remízy, pozn.),” doplnil 50-ročný Micheľ.
Aj keď sa jeho spolupráca s gréckym zamestnávateľom pomaličky chýli ku koncu, zatiaľ sa nerozhodol, čomu sa bude ďalej venovať. “Momentálne som v takom voľnom hľadaní činnosti. Na Slovensku mám slušne rozbehnutú rodinnú firmu. Rozmýšľam, čo ďalej, či zostať vo futbale alebo sa venovať biznisu. Chcel by som sa rozhodnúť do konca marca, aby som sa od apríla mohol začať venovať riešeniu ďalšej budúcnosti. Dá sa povedať, že od roku 1993 veľmi intenzívne pracujem a v ostatných rokoch som bol stále v kluboch, kde som musel neustále vyhrávať, čo bolo veľmi náročné. Futbalová práca je o pozeraní zápasov a o častom presúvaní sa z miesta na miesto. Bývam na východnom Slovensku v Prešove. Aj cestovanie ma unavuje. V budúcnosti by som už chcel robiť niečo pokojnejšie z pohľadu psychiky,” prezradil účastník viacerých záverečných turnajov MS (2002 a 2006) a ME (2004 a 2008), OH 2000 v Sydney či hlavný rozhodca finále Pohára konfederácií FIFA 2005.
Micheľ sa po ukončení rozhodcovskej kariéry v roku 2008 vydal na funkcionársku dráhu. Dlhé obdobie (2008-2015) strávil v ukrajinskom Šachtare Doneck, následne sa presunul do súčasného pôsobiska. “Mám veľmi dobrý vzťah s ľuďmi v Šachtare, ale už to nie je ten Šachtar, čo býval z pohľadu zloženia hráčskeho kádra, keď tam boli Willian, Fernandinho či Douglas Costa. Taktiež som v častom kontakte s bývalými rozhodcovskými kolegami, najmä so Švajčiarom Massimom Busaccom a Talianom Robertom Rosettim (šefovia rozhodcov FIFA, resp. UEFA, pozn.). Moji najlepší priatelia sú na vysokých postoch, takže keby som sa uberal týmto smerom, asi by som skončil niekde v tejto oblasti,” zakončil pre agentúru SITA Ľuboš Micheľ, ktorý v rešpektovanej ankete Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov (IFFHS) bol dvakrát druhý (2006, 2008) a dvakrát tretí (2005, 2007) najlepší rozhodca sveta.
.jpg)
