„Kým v roku 2010 zaznamenalo mesto Vysoké Tatry 97 hlásení výskytu medveďa priamo v meste, v roku 2015 to bolo 248 hlásení a v tomto roku sa ich počet k dnešnému dňu vyšplhal na vyše 700,“ poznamenal Mokoš, podľa ktorého sa mesto borí s týmto problémom už desať rokov a stav sa nezlepšuje napriek tomu, že samospráva realizuje viacero opatrení.

Primátor Tatier tvrdí, že s prosbou o pomoc sa na neho obracajú domáci aj návštevníci, ktorí sa boja o svoje životy, a v súčasnosti zvažuje aj vyhlásenie mimoriadnej situácie, ako to už urobil v roku 2016.

Samospráva síce podľa neho podniká všetky potrebné kroky na ochranu zdravia obyvateľov a návštevníkov mesta, ktoré môže realizovať v zmysle svojich kompetencií, to však podľa neho nestačí. Ako uviedol, mesto je v patovej situácii a má zviazané ruky.

„Potrebujem, aby nám pomohli štátne inštitúcie a vláda SR,“ povedal s tým, že mesto len tento rok zaslalo 19 listov a žiadostí na príslušné inštitúcie s prosbou o pomoc pri riešení situácie. Doteraz však podľa jeho slov nedostalo žiadny návod na riešenie situácie.

Pripomenul, že na území Tatranského národného parku by malo žiť 25 medveďov, no podľa posledných známych oficiálnych údajov o sčítaní medveďov z roku 2012 je ich 134. Aktuálny zvýšený výskyt medveďov potvrdil aj náčelník mestskej polície Miroslav Kolodzej, podľa ktorého sa ľudia pre možný stret s medveďom obávajú za tmy vychádzať z domu.

Mesto preto požaduje realizovať pravidelný monitoring zo strany Štátnej ochrany prírody SR, vypracovať odborný posudok na únosnosť územia a stavu medvedej populácie, a rovnako aj zmenu legislatívy o ochrane prírody a krajiny. Zároveň žiada, aby rezort životného prostredia zriadil fond pre preventívne opatrenia v zastavaných územiach obcí, ktorý by slúžil napríklad na budovanie elektrických ohrád či iných ochranných prvkov. V neposlednom rade by podľa Mokoša bolo potrebné zvážiť aj reguláciu stavu medvedej populácie.

Mesto už v rámci opatrení v predošlých rokoch vybudovalo desiatky staničiek na odpadové koše vo viacerých častiach mesta, išlo na ne približne 1,2 milióna eur, ktoré sa podarilo získať z Environmentálneho fondu. Cieľom bolo zabrániť prístupu medveďov k odpadkom. Vlani na tento účel dostalo príspevok od vlády vo výške 800-tisíc. Celkovo sa podľa Mokoša podarilo vybudovať 64 pevných staničiek s 280 nádobami, na niektorých miestach museli budovať aj cesty k nim.

„Pomohlo to, v daných lokalitách sa znížil počet medveďov, ale preniesli sme problém na niekoho iného, teda na tie mestské časti, kde staničky nemáme,“ povedal primátor, podľa ktorého sa teraz takmer denne objavujú medvede medzi Tatranskou Poliankou a Tatranskou Lesnou. Financie z vlastného rozpočtu však musí mesto investovať aj do opráv medveďmi zničených zberných nádob, pouličných košov a na ich dezinfekciu, vlani na to išlo 10-tisíc eur.

Hovorca envirorezortu však pripomenul, že medveď hnedý je chránený slovenskou aj európskou legislatívou

Hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák pre SITA potvrdil, že rezort už od roku 2016 prispel v Tatrách na vybudovanie kontajnerových stojísk sumou 1,4 milióna eur. Inštalované mali byť podľa neho tak, aby sa medvede nedokázali dostať ku komunálnemu odpadu, no podľa medializovaných informácií svoju úlohu neplnia stopercentne a najmä malým jedincom nezabraňujú v prístupe k odpadkom.

„Ministerstvo životného prostredia pravidelne upozorňuje, že systémovým riešením, ako zabrániť stretu človeka s medveďom, je dôkladné zabezpečenie komunálneho odpadu či odpadu z reštaurácií, aby sme tak medveďom nedávali dôvod schádzať z ich prirodzeného prostredia. Týmto preventívnym opatrením dokážeme znížiť počet nežiaducich stretov medveďa a človeka,“ skonštatoval.

Pripomenul tiež, že na Slovensku už boli v minulosti odstrely povolené a následne aj zrealizované, no situácia sa zásadne nezmenila. V septembri tohto roku začali so zberom vzoriek trusu medveďa hnedého a na základe jeho výsledkov bude možné stanoviť aktuálnu veľkosť populácie tohto druhu na Slovensku a porovnať to s výsledkami z predošlého sčítania z rokov 2013 až 2014. Hovorca envirorezortu však pripomenul, že medveď hnedý je chránený slovenskou aj európskou legislatívou.

„V zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny ministerstvo v odôvodnených prípadoch rozhoduje o povolení výnimky. Každú žiadosť pritom posudzuje individuálne a na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody SR a ďalších vyjadrení združení, ktoré sú súčasťou konania,“ poznamenal. Lov medveďa je podľa neho slov možný aj na základe rozhodnutia zásahového tímu Štátnej ochrany prírody SR.

Riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko situáciu nehodnotí ako kritickú. „Štátna ochrana prírody a my ako zamestnanci Správy TANAPu sme platení za to, aby sme chránili a navrhovali opatrenia v prospech chránených druhov živočíchov, a samozrejme, ak sú nejaké problémy, aby sme navrhli opatrenia, ktoré má človek urobiť, aby mu tieto chránené druhy život neznepríjemňovali. Momentálne neevidujeme zviera, ktoré by bolo vyslovene človeku nebezpečné, že by napádalo, vyskytovalo sa cez deň, malo stratu plachosti a chcelo by útočiť,“ zhodnotil v reakcii pre agentúru SITA. Zároveň opätovne pripomenul nutnosť zabezpečenia odpadkov, podotkol však, že staničky podľa neho neboli konštrukčne dobre vybudované.