Za najväčšie riziko pre eurozónu považuje MMF možné dôsledky gréckej krízy. I keď trhy zväčša pozitívne reagovali na najnovší pokrok v rokovaniach medzi veriteľmi a Gréckom o reformách, neistota stále pretrváva. Podľa správy by politika mala využiť všetky dostupné nástroje, aby prípadné dôsledky vykompenzovala.
Hospodárstvo eurozóny sa v súčasnosti zotavuje vďaka rastúcemu vnútornému dopytu, nízkym cenám ropy a slabšiemu euru. Správa výslovne chváli Európsku centrálnu banku (ECB), ktorú v rámci programu vykupovania dlhopisov v hodnote 1,14 bilióna eur podporuje aj MMF.
Fond však upozorňuje, že eurozóna je náchylná na negatívne šoky a strednodobý hospodársky rast zhruba na úrovni jedného percenta nepostačí na zníženie nezamestnanosti v niektorých krajinách na prijateľnú úroveň. MMF preto žiada “rozsiahlu politickú reakciu”. Štáty v dobrej finančnej situácii s nízkymi dlhmi by mali podporiť investície a tie s prebytkami obchodnej bilancie by zas mali posilniť vnútorný dopyt. Konkrétne krajiny však správa neuviedla.