Bratislava 9. decembra 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Vo štvrtok sa v Národnej rade diali zaujímavé veci: okrem iného aj slovná bitka medzi zástancami vládneho návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý predpokladá zavedenie cenzúry, a jeho odporcami. Proti dobermanom novodobej totality statočne bojovali aj poslanci hnutia Republika. Jedným z nich bol aj Milan Mazurek
Hlavné správy: Vo štvrtok Národná rada prejednávala okrem iného aj návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Ako ste vnímali diskusiu o tomto návrhu a aký je váš názor naň?
Milan Mazurek: Diskusia vyzerala tak, že v podstate jediný, kto ho prišiel obhajovať, boli poslanci Šefčík a Pročko (obaja OĽaNO). To sú ľudia, u ktorých ja nevidím príliš veľkú mozgovú aktivitu, ak to mám povedať otvorene po všetkých ich vystúpeniach. Takže sa nečudujem, že práve títo ľudia obhajujú tento pokus o zavedenie cenzúry. A zvyšok, vrátane Borisa Kollára a pána Viskupiča, predsedu výboru pre financie a rozpočet (SaS), je proti tomuto návrhu. Takže ako sme zrátali tie počty, ak sa v utorok o jedenástej bude hlasovať, zmetieme to zo stola, neprejde to.
Dokonca aj pán poslanec Kuriak z klubu OĽaNO otvorene vystúpil, že je proti tomu, pretože aj oni tam vidia úplne otvorenú cenzúru. Veď tam je napísané, že zablokovať môžu web alebo profil na sociálnej sieti, ktorý radikalizuje politickú diskusiu. A to je čo? Veď to je každý jeden prejav Igora Matoviča! Každý jeden. To je taká široká definícia, že môžu zablokovať celú opozíciu.
Hlavné správy: Celé je to postavené na hlavu. Veď predsa v demokratickej slobodnej spoločnosti čo nie je zakázané, to je povolené. Buď niekto pácha trestnú činnosť, a potom mu treba konkrétnu vec dokázať a potrestať ho v zmysle platných zákonov, alebo to, čo robí, je právne v poriadku – a potom nikto nemá právo ho v tom obmedzovať…
Mazurek: Tu platí jednoduché pravidlo: žiadna pravda sa nebojí skúmania. Keď viem, že mám pravdu, nebojím sa protiargumentov. A práve naopak: všetko vedecké poznanie, všetko civilizačné napredovanie, všetok pokrok ako taký je výsledkom toho, že niekto niečo spochybnil.
A keď oni zakážu spochybňovať – a tak, ako vystúpil poslanec Pročko, zakážu nám „klamať“, to znamená, hovoriť to, čo oni považujú za klamstvo, teda čokoľvek, čo odporuje ich politike – tak už nie sme v demokratickej spoločnosti, ale v tom, čo nemôže byť ničím iným, než totalitou.
Ivan Lehotský