Bratislava 13. októbra 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Screenshot, TASR-Jaroslav Novák)

Ministerstvo financií (MF) SR neberie na zdravotnú starostlivosť Ministerstvu zdravotníctva (MZ) SR ani „jedno jediné euro“. V stredu to povedal minister financií Igor Matovič (OĽANO). Stopnutie financií pre zdravotníctvo zdôvodnil tým, že súkromné zdravotné poisťovne by si financie vyplatili na svoje účty na Cypre

“Vysvetľovali sme si pohľady. Základná vec bola 232 miliónov eur – viazanie výdavkov tento rok,“ informoval Matovič o stretnutí s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským (nominant OĽANO).

Zástupcom rezortu zdravotníctva podľa jeho slov vysvetlili, že ide len o dodržiavanie zákona.

Nemocnice pre pandémiu budú podľa neho poskytovať menej zdravotnej starostlivosti. Finančné prostriedky im určené sa tak podľa ministra financií odsunú na neskôr.

“Chránime peniaze pre chorých ľudí na čas, kedy poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú poskytovať reálnu zdravotnú starostlivosť,” dodal s tým, že peniaze dostanú vtedy, keď ich budú reálne potrebovať.

 

Mimoparlamentné strany kritizujú zníženie platieb za poistencov štátu

Mimoparlamentné strany Spolu, KDH aj Hlas-SD kritizujú zníženie platieb za poistencov štátu. Podpredsedníčka strany Spolu Andrea Letanovská hovorí, že takýto krok môže byť “poslednou ranou” slovenskému zdravotníctvu

Tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková to považuje za nelogický krok. Člen zdravotníckeho parlamentného výboru a podpredseda Hlasu-SD Richard Raši tvrdí, že návrh rozpočtu pre zdravotníctvo “je nielen nedostatočný, ale doslova likvidačný”.

Zhodli sa, že zdravotníctvo sa nachádza v mimoriadne ťažkej situácii. Pridávajú sa k názoru zástupcov organizácií, pôsobiacich v rezorte zdravotníctva, ktorí poukázali na nedostatok lekárov a sestier či na stav, v akom sa nachádzajú viaceré zdravotnícke zariadenia. Situáciu komplikuje aj ďalšia vlna pandémie nového koronavírusu.

“Nejde len o to, že platba za poistencov štátu – čo sú deti, nezamestnaní, dôchodcovia, rodičia na rodičovskej dovolenke či odkázané skupiny obyvateľov – je neférovo nízka, keďže je zlomkom toho, koľko odvádzajú pracujúce skupiny. Je aj absolútne nepostačujúca, keďže práve títo poistenci sú z definície najväčšími prijímateľmi zdravotnej starostlivosti,“ zdôraznila Letanovská.

Ak chce byť podľa jej slov vláda naozaj reformná, musí začať systémovými krokmi a nesystémové, záchranné zásahy redukovať na úplné minimum a rezervovať si ich pre nepredvídateľné situácie.

Rozpočet pre kapitolu zdravotníctvo podľa Rašiho zasa nepostačuje ani na to najmenej, čo zdravotníci a lekári očakávali. Vyhlásil, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) musí návrhu povedať jasné nie. Namieta, že zdravotníctvo nielen že nedostane sľubovaných 232 miliónov eur za poistencov štátu, ale štát dokonca zaplatí za poistencov o viac ako 300 miliónov eur menej v porovnaní s týmto rokom.

“V návrhu rozpočtu je tabuľka rozpočet na rok 2021, na rok 2022. Tam sa zdá, že je navýšenie o 400 miliónov eur, ale fakt je úplne iný,” poznamenal s tým, že z hľadiska celkových zdrojov je návrh rozpočtu na ďalší rok nižší ako očakávaná skutočnosť roku 2021.

Za najdôležitejšiu otázku považuje, koľko financií pôjde reálne priamo do nemocníc. Jeho stranícka kolegyňa Zuzana Dolinková podotkla, že čísla rozpočtu za zdravotníctvo sú skôr iluzórne ako realistické.

Kolejáková zasa hovorí, že keď štát zdôvodňuje zníženie platieb za svojich poistencov tým, že sa celková suma za jedného pacienta zvýši, očakáva sa, že dochádza aj k nárastu počtu poistencov štátu.

“No ak máme ročný prírastok obyvateľstva zhruba 2000 ľudí, je očividné, že nám rastie počet poistencov štátu nie prírastkom, ale prechodom týchto osôb do kategórie, v ktorej platiť odvody nemusia,” povedala pre TASR s tým, že takýto krok u kompetentných môže evokovať názor, že môže dôjsť aj k poklesu odvodov a tým aj príjmu zdravotných poisťovní, z ktorých je plne hradená zdravotná starostlivosť všetkých občanov.

Dodala, že na jednej strane prídu milióny z plánu obnovy na budovy, ktoré je potrebné rekonštruovať, ale na druhej strane vznikne manko na platbu za zdravotnú starostlivosť pre zhruba 60 percent obyvateľstva.

“Všetky okolité krajiny, aj v dôsledku pandémie, zvyšujú platby za svojich poistencov, len u nás bude zrejme historicky najnižšia. V 2017 to bolo 3,78 %, o rok neskôr 3,71 % a budúci rok to bude 3,12 %. Považujeme to za nespravodlivosť,” uzavrela.

 

Vyjadrenia Igora Matoviča o cyperských účtoch Union ZP urážajú

Vyjadrenia ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) o tom, že by si súkromné zdravotné poisťovne mali vyplácať zisky na cyperské účty, Union zdravotnú poisťovňu (ZP) urážajú. Pre TASR to povedala hovorkyňa ZP Beáta Dupaľová Ksenzsighová

Vzhľadom na aktuálnu daňovú prognózu sa má platba za poistencov štátu celkovo znížiť o viac ako 232 miliónov eur. Šéf rezortu financií v stredu povedal, že nemocnice pre pandémiu budú poskytovať menej zdravotnej starostlivosti. Finančné prostriedky im určené sa tak podľa ministra financií odsunú na neskôr. Inak by si podľa jeho slov súkromné zdravotné poisťovne odviedli zisky na cyperské účty a peniaze pre chorých ľudí by neboli.

Hovorkyňa súkromnej zdravotnej poisťovne zdôraznila, že si zo systému verejného zdravotného poistenia nevyťahujú žiadne zdroje.

“Naopak, našej materskej firme Achmei sa doposiaľ nevrátilo ani to, čo v našej krajine do zdravotníctva investovala. Dlhodobo podnikáme na Slovensku eticky, slušne, transparentne a poctivo. Nemáme za sebou žiadne škandály ani schránky na Cypre. Nechceme byť súčasťou boja Igora Matoviča s Pentou,” povedala.

Uviedla, že slovenské zdravotníctvo v ťažkých časoch zdravotná poisťovňa podržala napriek tomu, že rozsah nimi poskytovanej zdravotnej starostlivosti bol výrazne obmedzený. Doplnila, že nemocniciam boli zachované globálne rozpočty.

Súkromná zdravotná poisťovňa podľa jej slov pošle nemocniciam v nasledujúcich mesiacoch viac financií na dobiehanie odloženej zdravotnej starostlivosti.

“Okrem toho sme sa rozhodli finančne podporiť aj zariadenia jednodňovej chirurgie, čím zlepšíme dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, v prípade, že nemocnice nebudú môcť poskytovať odkladnú zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu,” uzavrela.