Tennessee 26. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:Pixabay)
Matematik Sergej Gavrilec a jeho americkí kolegovia z univerzity v Tennessee v Knoxville zistili, odkiaľ pochádza sebaobetovanie a určili, prečo sa niektoré zvieratá obetujú, aby zachránili druhé. Štúdia je zverejnená na internetovej stránke časopisu Scientific Reports.
“Myslíme si, že za to môže jeden silný, ale nepozorovateľný mechanizmus. Pocit jednoty a zlúčenia osobností, ktoré vzniká v prípadoch, keď ľudia spoločne prežívajú niečo zlé,” je uvedené v správe.
Z hľadiska evolúcie je také hrdinstvo k ničomu, pretože sklon k sebaobetovaniu kvôli zachráne jednej alebo niekoľkých ďalších osôb, ktoré nie sú príbuzné alebo členmi svorky, musí viesť k úplnému zániku takých hrdinov, pretože obetujú svoje gény kvôli iným.
Táto otázka je teraz tiež aktuálna, pretože v histórii ľudstva je doposiaľ mnoho takých príkladov. Počnúc legendou o 300 Sparťanoch, pokračuje japonskými kamikadze z roku 1945 a končí súčasnými samovražednými atentátnikmi.
Vedci sa domnievajú, že sú to následky psychologického procesu súdržnosti v čase, keď ľudia alebo zvieratá spoločne prežívajú nepríjemné udalosti, vrátane napadnutia dravcom alebo vojny.
Pomáha to prežiť v boji so silami prírody alebo inými udalosťami. Tým prežitie druhu ide na prvé miesto a prežitie jednotlivca odchádza do pozadia. Uvádza sa, že v extrémnych situáciách sú hranice medzi jednotlivcami tak malé, že sa budú považovať za bratov, sestry alebo dokonca za časť svojho tela.