Politik Matějka sa vo svojom príspevku na Facebooku a blogu rozpísal o tom, ako pred tridsiatimi rokmi cinkali kľúčmi.

“V roku 1989 som sadol do autobusu, aby som sa mohol pridať k ostatným. Cinkali sme kľúčmi na Václaváku v Prahe a chceli slobodu. Mal som 19. Uplynulo 30 rokov a ja sa rozhliadam okolo a hľadám, kde tá sloboda je,” začína Matějka svoj príspevok.

Koniec udávania, sledovania…

Na začiatok politík uvádza, čo vtedy očakával, že skončí. Očakával koniec systémovej buzerácie, koniec vyhadzovania zo zamestnania…

“Koniec udávania, sledovania, nasadzovania provokatérov. Koniec vlády jednej strany. Koniec jedinej správnej pravdy. Koniec špinenia jednej svetovej strany a nekritické adorácie druhej. Koniec závislosti politického vývoja u nás na rozhodovaní za našimi hranicami. Koniec našej účasti v spolku, v ktorom silové zložky mlátia ľudí v uliciach. Koniec trestania ľudí preventívne, pretože by mohli niečo vykonať,” uvádza predseda.

Začiatok slobody…

Následne dodal, že čakal, čo teraz príde. Uvádza, že čakal, ľudia budú môcť robiť a hovoriť, čo chcú. Podľa neho jediným kritériom bude, že slobodným prejavom a činmi nebudete smieť fyzicky či na majetku poškodiť iného.

“Začiatok doby, keď vás v práci budú posudzovať podľa toho čo viete, nie podľa kádrového profilu alebo uvedomelosti rodičov. Zrod politicky neregulovanej výroby, služieb a obchodu. Otvorenie trhu celému svetu. Začiatok doby bez indoktrinačných násteniek v školách a ich nástenkárov, oslavujúcich povinne výstrižky z novín budovateľskou atmosféru. Zrod doby, v ktorej si hrdá a samostatná republika bude o svojich veciach konečne rozhodovať sama. Tešil som sa na slobodu,” pokračuje politik.

30 rokov “slobody“

“Je rok 2019. Uplynulo 30 rokov od doby, keď som tam stál a hovoril si, že teraz to príde. Čo prišlo? Čo máme? Čo sme získali? Rozhliadam sa okolo seba a miesto slobody nachádzam náhodne: V školách visia ideologické nástenky a ich nástenkári oslavujú starostlivo natlačenými propagačnými materiálmi budovateľskú atmosféru.

Rodičia sa rovnako ako predtým občas obávajú, či ich dieťa nepovie v škole niečo nevhodné.

Ľudia opäť hovoria niečo iné doma, niečo iné v práci a v spoločnosti.

Pre iný názor je na niektorých vyvíjaný mediálny dehonestujúci tlak, na základe ktorého sú následne dobrovoľne odídení zo zamestnania. Vzdali to.

V televízii vidím nerozhodujúcu adoráciu jednej svetovej strany a systematické špinenie tej druhej.

Ľudia sú trestaní za verbálne trestné činy. Prezumpcia neviny neplatí. Ľudia stojaci pred štátnymi úradmi a súdmi musia dokazovať svoju nevinu.

Trh tovarov, práce a kapitálu nie je voľný, ale jednotný. Obchodovať s celým svetom nejde, pretože niekto v politickej funkcii rozhodol o zavedení sankcií.

Ľudia sú buzerovaní od rána do večera tisíckami formulárov, pečiatkami a povoleniami. Česká republika má viac ako 2 milióny zákonov, nariadení a predpisov. Pritom v roku 1990 ich bolo len cca 500 tisíc.

Máme najvyššie zdanenie práce široko ďaleko. Spoločne s ďalšími daňami zoberie štát ľuďom každý mesiac väčšinu toho, čo zarobia.

Podnikatelia a živnostníci nemôžu slobodne rozhodovať o tom, komu čo predajú, koho obslúžia a ako použijú svoj majetok, na ktorý si zarobili. Regulácie došli tak ďaleko, že už to chvíľami smrdí takým novým malým znárodnením.

Banán, ananás, mandarínku alebo vrecúško arašidov už kúpime všade a celý rok. Bez radu a poradovníka. Akurát naše národné rýdzo domáce produkty, v ktorých sme mali sebestačnosť, aby ste hľadali lupou.

Niektorí ľudia častejšie využívajú možnosť cestovať na občiansky preukaz cez hranice, ktoré nekontrolujú. Lenže sme to vymenili za permanentné zväzovanie všetkých. Kamery, softvér na rozpoznávanie tvárí, sledovanie registračných značiek našich áut, údaje z bánk o platbách, dáta od mobilných operátorov o našom pohybe a komunikácii. Sen každého autoritára.

Na sociálnych sieťach fungujú ľudia, ktorí udávajú iných ľudí za ich názory. Dosiahli podľa mňa rovnakú morálnu úroveň, akú mali svojho času gestapo alebo eštebáci. Zmenili sa len metódy, ale cieľ zostal. Inak zmýšľajúci ľudia jednoducho nesmú prejsť za žiadnu cenu.

Rôzne menšiny ľudí opäť riadi ostatných, pričom spoločným rysom je upraviť a ohnúť za použitia legislatívneho násilia životy väčšiny k obrazu svojmu.

O mojej krajine zase rozhodujú politici v cudzích krajinách za našimi hranicami.

V štátoch, s ktorými sme v novej politickej únii po tom, čo sme pred tridsiatimi rokmi z inej odišli, mlátia silové zložky ľudí v uliciach.

Ľudia už nemusia utekať cez ostnaté drôty von z republiky. Na druhej strane neexistuje ochrana hraníc, ktorá by zarazila príchod iných ľudí, o ktorých tu zjavná väčšina vôbec nestojí.

Nemáme v podstate vlastnú armádu, ktorá by mohla v prípade potreby brániť našu krajinu. Taktne potom mlčíme, keď napríklad nejaký náš partner v NATO vyrazí bojovať do cudzieho suverénneho štátu,” vymenováva Matějka.

Máme sa lepšie

František Matějka

František Matějka je český politik a bloger. V apríli 2017 sa postavil do čela Strany nezávislosti Českej republiky. Predtým bol podpredsedom Strany slobodných občanov.

V máji 2019 kandidoval ako líder Strany nezávislosti Českej republiky vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale nezvolili ho.