Matečná: Riziká v poľnohospodárstve sú väčšie ako v iných odvetviach

Bratislava 18. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Riziká v poľnohospodárstve sú väčšie ako v iných odvetviach hospodárstva. Riešenie rizík v poľnohospodárstve je kľúčom k stabilite zásobovania občanov potravinami. Uviedla to na brífingu v Bratislave šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) v závere konferencie Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore

Z Európskej komisie (EK) sa dvojdňovej konferencie zúčastnili eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan, z najväčšej organizácie poľnohospodárov v EÚ COPA/COGECA generálny tajomník Pekka Pesonen, ako aj Frank van Tongeren z riaditeľstva pre obchod a poľnohospodárstvo OECD, ďalej ministri a štátni tajomníci členských krajín EÚ aj mimo EÚ a samotní poľnohospodári.

Riešenie rizík v poľnohospodárstve je podľa Matečnej kľúčom k stabilite zásobovania občanov potravinami. “Riziko v poľnohospodárstve je podstatne väčšie ako v iných odvetviach národného hospodárstva. Prírodné javy, zdravie rastlín a zvierat, ako aj zmena klímy majú čoraz intenzívnejší dosah na poľnohospodársku produkciu. Vysoká rizikovosť ovplyvňuje príjmy, investície, a tým aj konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Je preto nevyhnutné, aby sme disponovali nástrojmi riadenia rizík na úrovni EÚ aj na Slovensku a pomohli tak našim producentom potravín prestáť neočakávané situácie,” uviedla ministerka.

Zmena Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ a nerovnomerne rozložená neistota podľa Matečnej zvyšujú vnímanie volatility cien agrokomodít, ktoré aj v budúcnosti môžu rásť. “Je nevyhnuté, aby sme sa vzhľadom na tento vývoj v agropotravinárskom sektore viac zamerali na riadenie rizík a na stratégiu riadenia rizík.

Kvalitné stratégie tak môžu posilniť schopnosti poľnohospodárov absorbovať, reagovať či prežiť neočakávané situácie. Skutočne funkčný systém si bude vyžadovať úzku spoluprácu na všetkých úrovniach od farmárov cez potravinárov, obchod, finančné inštitúcie, poisťovne aj zákonodarcov,” uviedla.

“Závery tejto konferencie, na ktorých sme sa zhodli, je možné zhrnúť do troch hlavných bodov: Po prvé potrebujeme vytvoriť komplexný systém finančných riešení na zabránenie a zmiernenie dosahov rizík v agropotravinárskom sektore. Po druhé nevyhnutné sú rôznorodosť aj synergie prístupov na európskej úrovni, aj na úrovni národných štátov. To vyplýva z rizikových profilov naprieč celou Európou. Tretím, nemenej dôležitým záverom je potreba zvýšiť pozornosť poľnohospodárov voči výhodám účasti na schémach riadenia rizík, ktoré by mali byť vnímané ako nástroje na zlepšenie ich postavenia, na zlepšenie životaschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov,” dodala.

Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni by malo byť podľa Matečnej zavedenie fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. “Rizikovým fondom bude možné čiastočne eliminovať narastajúci vplyv klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu. Jeho financovanie chceme zabezpečiť prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov,” podčiarkla slovenská agroministerka.

Podľa Hogana sú príjmy poľnohospodárov čoraz nestálejšie. “Farmári musia riešiť množstvo rizík súvisiacich najmä s vývojom počasia,” povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo. “V EÚ i členských štátoch musia vzniknúť funkčné systémy riadenia rizík v poľnohospodárstve. Necháme sa poučiť zo skúseností kolegov – farmárov z Nemecka či Poľska,” doplnil Hogan.

“Na spoločnom zasadaní ministrov sme sa krajiny V4 spolu s eurokomisárom Hoganom dohodli, že je potrebné a nevyhnuté podporiť vytvorenie spoločného dokumentu na urýchlenie procesu rokovaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2020 a 2021, respektíve až 2027. Toto je niečo, čo posúva členské krajiny ďalej,” dodala Matečná.