Môj profil 
Predplatné
Návrh novely volebného zákona v stredu 6. novembra vrátila prezidentka Zuzana Čaputová naspäť do Národnej rady SR. V prípade opakovaného schválenia tiež avizovala, že podá podnet na Ústavný súd SR.
Košická inštitúcia by o prípadnom pozastavení účinnosti novely rozhodovala prakticky ihneď po doručení podnetu. Súd musí totiž ešte pred samotným rozhodovaním vo veci zvážiť, či podnet prijme alebo nie. Návrh novely, ktorý predĺžil moratórium na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní, odhlasovali v Národnej rade SR ešte 28. októbra strany Smer-SD, SNS a ĽSNS. Na jeho opätovné schválenia bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov, teda minimálne 76.
„Ak by sa stalo, že ústavný súd pozastaví účinnosť tejto úpravy, tak nemusí byť ani 14-dňové moratórium, pretože to by už bolo medzičasom zrušené. Záviselo by od uváženia ústavného súdu, či by sa obnovila platnosť predchádzajúcej úpravy, alebo nie,“ povedal Giba.
V súčasnosti platná legislatíva hovorí o 14-dňovom moratóriu. Ak by teda Ústavný súd SR rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti novely, ktorá ho predĺži na 50 dní, podľa nového zákona o ústavnom súde účinného od roku 2018 by mohol sám rozhodnúť, čo ďalej. Najbližšie parlamentné voľby vo februári 2020 by tak mohli byť teoreticky bez akýchkoľvek obmedzení na prieskumy verejnej mienky. Účinnosť novely môže byť pozastavená ústavným súdom až do právoplatného rozhodnutia vo veci alebo do jeho zrušenia. Podľa odborníka na ústavné právo prichádza do úvahy viacero možností.
„Návrh na ústavný súd na preskúmanie ústavnosti zákona sa dá podať, až keď je platný, teda uverejnený v zbierke zákonov. V takom prípade môže oprávnená osoba požiadať v rámci podnetu na posúdenie ústavnosti aj o pozastavenie účinnosti. O pozastavení účinnosti môže ústavný súd rozhodnúť aj sám, bez návrhu. Ak rozhodne kladne, tak bude zákon iba formálne platný, ale nebude sa dať podľa neho postupovať,“ doplnil Giba.
V praxi podľa odborníka o pozastavení účinnosti zákona rozhoduje ústavný súd vtedy, keď prijme návrh na ďalšie konanie. Pozastavenie účinnosti si rovnako ako v prípade posudzovania ústavnosti konkrétneho zákona vyžaduje plenárne rozhodnutie.
Parlament bude o vrátenej novele rokovať na najbližšej schôdzi, ktorá je na programe na prelome novembra a decembra. Posúvanie moratória ostro kritizovali opozičné strany, politológovia či mimovládne organizácie. Pokiaľ zmeny vstúpia do platnosti, Slovensko sa zaradí medzi najhoršie demokratické krajiny z tohto pohľadu. Za novelu zákona nehlasovali napríklad poslanci koaličnej strany Most-Híd. Novelu kritizoval aj premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).
.jpg)
