Môj profil 
Predplatné
Malinová 29. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Po potlačení povstania sa partizáni stiahli do hôr
Obyvatelia hornonitrianskej obce Malinová si 68. výročie Slovenského národného povstania (SNP) dnes pripomenuli tradičným výstupom k obnovenému partizánskemu bunkru v Strážovských vrchoch. Po potlačení povstania sa v ňom prechodne ukrývali členovia partizánskeho oddielu Ernesta Thälmanna, ktorý ako jeden z mála partizánskych zoskupení na Slovensku z veľkej časti pozostával z protifašisticky zmýšľajúcich občanov nemeckej národnosti. Boli to obyvatelia Malinovej a okolitých obcí. Jej veliteľom však bol Malinovčan Július Elischer.
V Malinovej, ktorá sa pred vojnou volala Cach, žili v prevažnej miere karpatskí Nemci. Až 70 z nich sa napriek tomu aktívne zapojilo do protifašistického odboja a SNP. Po potlačení povstania z obavy pred represáliami a násilným odvlečením do koncentračných táborov mnohí ušli do hôr, kde pokračovali v odboji. Oddiel Ernesta Thälmanna podliehal veleniu Hornonitrianskej partizánskej brigády, ktorá sídlila v pohorí Vtáčnik. Thälmannovci podnikali bojové operácie, prepadávali nemecké hliadky a boli prínosom aj takým spôsobom, že ich existencia bola nádejou a obmedzovala tak represálie prívržencov fašizmu voči obyvateľstvu, uviedla starostka obce Mária Luprichová.
Dvadsiati štyria Malinovčania umreli v boji s fašizmom
Oslavy SNP v obci sa začali v utorok (28. 8.) večer zapálením partizánskej vatry na miestnom futbalovom ihrisku a položením vencov k pamätníku 24 občanom Malinovej, ktorí v boji proti fašizmu položili svoj život alebo zomreli v nemeckých koncentračných táboroch. Dnešný výstup k obnovenému bunkru v nadmorskej výške približne 900 metrov nad morom absolvovali aj syn bývalého veliteľa Július Elischer ml., predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Malinovej Peter Benko, spomínaná starostka obce a takmer 50 ďalších účastníkov všetkých vekových skupín. Prišli aj rodáci, medzi nimi aj Štefánia Grossová, rodená Richterová, s manželom Horstom, ktorá sa odsťahovala do Nemecka v roku 1968. Obaja sa zapísali do knihy návštev, ktorá je k dispozícii na dverách bunkra.
Návšteva tohto miesta je pre Júliusa Elischera ml. vždy mimoriadnou udalosťou. Jeho otec totiž zomrel, keď on mal iba 14 rokov. „Nie všetko som ešte chápal a otec nechcel o tom ťažkom období deťom veľa hovoriť, skôr celú vec zľahčoval a obracal na žart. Veď v horách s ním bol aj naša mama Mária,“ prezradil syn. To, čo sa vtedy udialo, a ako hrdinsky sa jeho otec zachoval, sa neskôr dozvedel iba z literatúry alebo od ostaných účastníkov SNP, konštatoval potomok veliteľa.
Podujatie malo ako každý rok aj spoločenský charakter. Účastníci, medzi ktorými boli už aj vnuci a pravnuci partizánov, si neďaleko bunkra zapálili malú vatru, opekali slaninu a špekáčiky, posedeli a aj zaspievali slovenské i partizánske piesne. Chlapci sa pritom mohli zahrať na partizánov.
