Brusel 9. apríla (TASR) – Európska komisia (EK) vydala dnes prvú správu o pokroku Stratégie EÚ pre podunajskú oblasť, ktorá bola po prvý raz predstavená pred dvoma rokmi. Sú v nej opísané významné výsledky dosiahnuté pri riešení problémov – od chýbajúcich dopravných spojení, cez nedostatočnú konkurencieschopnosť, až po znečistenie a trestnú činnosť.
Podunajskú oblasť tvorí 14 krajín, pričom osem z nich patrí do EÚ. V správe sa detailne opisuje, ako sa im vďaka viacerým spoločným projektom a iniciatívam podarilo vytvoriť konkrétny systém spolupráce.
Správa EK vyzýva vlády podunajskej oblasti, aby dodržali svoje politické záväzky, a stratégiu vnímali ako prioritu vo všetkých relevantných oblastiach politiky.
Komisia vyzvala osem členských štátov EÚ spolu s Chorvátskom, aby začlenili stratégiu medzi svoje plány pre budúcu generáciu programov financovaných EÚ v rámci regionálnej politiky na obdobie 2014 – 2020.
"Stratégia pre podunajskú oblasť je dôkazom toho, že ak spolupracujeme, naše rozhodnutia môžu mať oveľa väčší vplyv, než keby sme skúšali riešiť problémy jednotlivo. Je však načase zvýšiť úsilie. Pre 14 zúčastnených krajín by spolupráca nemala byť len akýmsi dodatočným prvkom, či nejasným ideálom. Bol by som rád, keby boli hlavné ciele Stratégie pre podunajskú oblasť súčasťou ďalšej generácie plánovania regionálnych fondov, a keby boli pevne zakotvené v prioritách každej zo zúčastnených krajín na národnej, regionálnej ale aj miestnej úrovni," zdôraznil eurokomisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn.
Správa, ktorú predstavil komisár Hahn, sa zameriava na konkrétny pokrok v štyroch kľúčových oblastiach stratégie: prepojenie podunajskej oblasti, ochrana životného prostredia, rozvoj prosperity a posilnenie podunajskej oblasti.
V správe sa uvádza, že stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť pomohla vytvoriť neoceniteľnú dlhotrvajúcu štruktúru spolupráce a podnietila vznik jasného politického záväzku medzi jednotlivými partnermi.
Makroregión tvorí nasledujúcich 14 krajín (podľa toku Dunaja): Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Česká republika, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Ukrajina a Moldavsko.