Bratislava 26. mája 2023 (HSP/Foto:Facebook)
Už aj v Čechách majú podobnú vazalskú vojenskú zmluvu s USA, ako máme my, i keď trochu výhodnejšiu. Má nás to tešiť? A čo nám to prezrádza?
Tak už aj Česká republika podpísala takzvanú „obrannú“,v skutočnosti potupnú vazalskú zmluvu s USA. Podobnú ako máme aj my Slováci, ale trochu lepšiu. Tie rozdiely si hneď všimli v strane Smer-SSD, písali sme o tom tu.
U nás napríklad Američania majú našim orgánom oznamovať až trestné činy s trestnou sadzbou od troch rokov vyššie, kým v Čechách už činy so sadzbou od jedného roka. Výhodnejšie majú aj postavenie svedkov, či zbieranie dôkazov a oveľa väčšiu právomoc majú pri kontrole dopravných prostriedkov americkej armády, zatiaľ čo u nás môžu Američania prevážať absolútne čokoľvek, pretože my nemáme právo to kontrolovať. Aj preto strana Smer SSD už avizovala, že plánuje tú „našu“ zmluvu po voľbách otvoriť a žiadať „férovejšie podmienky“, čiže úpravy, ktoré ju „urobia viac vyváženou“.
Hm, „férovejšie“, „vyváženou“… ale čo vlastne môže na takomto rukolapnom dôkaze vazalstva férové a vyvážené? Veď tu naozaj nemáme nad čím plesať, a v Čechách „jakbysmet“. Veď tu je aj ťažké adekvátne vyjadriť tragikomickosť a biedu tejto situácie. K čomu prirovnať úbohosť porovnávania medzi potupou a ešte väčšou potupou?
Asi najvýstižnejší by bol starý vtip: Manželov v byte prepadne lupič, nakreslí na dlážke kriedou kruh a povie: „Ak prekročíte tento kruh, tak vás zastrelím.“ Potom vyrabuje celý byt, zoberie všetky cennosti a odíde. Keď za sebou zavrie dvere, manžel sa začne chichotať popod fúzy a tešiť sa. „Čo sa rehoceš, veď nás práve vykradli!“ hnevá sa žena. Muž jej na to natešene hovorí: „Ale keď sa nepozeral, ja som dvakrát vystrčil z kruhu nohu a on si to nevšimol!“
Je však pravda, že vyrokovať ešte potupnejšiu vazalskú zmluvu, než naši bratia z Česka, ktorí boli vždy za toho najväčšieho „šplhúňa v triede“, obrazne povedané, tobôž keď teraz majú na čele generála Pavla a premiéra Fialu, to je dokonca aj na kádre ako Čaputová a Naď celkom slušný výkon…
Tak či onak, takúto „obrannú“ zmluvu s USA už majú v Európe dve desiatky štátov. Líšia sa v detailoch, spoločné však majú to, že popierajú suverenitu signatárskych európskych štátov a robia z nich otvorene vazalské neokoloniálne dŕžavy. Vo všetkých týchto krajinách si mnohí občania všimli, o aký nevyvážený a nerovnoprávny zmluvný vzťah ide, ale v mediálnom mainstreame ovládanom globalistickou proamerickou propagandou sa tieto hlasy nesmú ozvať, takže Európa mlčí.
Absurdít s tým spojených je viacero. Už len samotné slovo „obranná“ je výsmechom: dvadsať európskych krajín podpísalo s krajinou z celkom iného kontinentu zmluvu, že jej dávajú k dispozícii svoje územie na vojenské účely… ak toto je obrana, aký význam potom môže mať slovo „kapitulácia“?
Tie zmluvy sú absolútne jednosmerné. Nie, nie je v nich reč o európskych vojakoch, ktorí by chodili po americkej pôde. Nie je v nich reč dokonca ani o protihodnote za vzdanie sa vojenskej suverenity nad vlastným územím. A áno, Slovensku museli naoko niečo sľúbiť, aby pre médiá existoval aspoň nejaký pro forma dôvod, ktorým by sa dala balamutiť verejnosť, a tak sa hovorilo o sto miliónoch dolárov na rekonštrukciu našich vojenských letísk. Zhodou okolností presne tých istých, ktoré budú oni sami používať. Už sa o tom nehovorí, asi im pre ich potreby letiská stačia v stave, aký tam teraz je…
Medzitým na Slovensku americkí vojaci, ktorí sa tu sotva ohriali, už spôsobujú konflikty s domorodým obyvateľstvom. Pre vec euroatlantizmu je to drobná, naozaj len veľmi bezvýznamná nepríjemnosť, a ani to nie je vôbec nič nové: ľudia v Nemecku, Taliansku, Japonsku či inde, nehovoriac už trebárs o Iraku, poznajú vyčíňanie netrestateľných arogantných „nadľudí“ z americkej armády už desaťročia. Aj to je bežný sprievodný jav Pax Americana, sveta, v ktorom 330-miliónové USA musia „chrániť“ 440-miliónovú EÚ pred 140-miliónovým Ruskom.
Múdre hovoriace hlavy v televízore o tom mlčia, papierové noviny o tom nepíšu, v školských osnovách to nenájdete. V tom ohlušujúcom tichu aj človek, ktorý vie uvažovať vlastnou hlavou, občas zaváha: je to iba prelud, alebo sme skutočne opäť raz v histórii svedkami takej trápnosmiešnej situácie, keď nás aktuálne prevládajúca veľmoc používa ako handru a my o tom nesmieme ani pípnuť?
A naozaj sa po voľbách na Slovensku nájde niekto, kto túto tému s plnou vážnosťou otvorí, hrdo sa postaví proti miestodržiteľovi a uvedie veci do lepšieho stavu? Vážne? Veľmi radi by sme tomu verili…