Maďarské fórum navrhuje znížiť 20-percentnú hranicu pre používanie jazyka menšiny na polovicu

Bratislava 22. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Opozičné politické strany, ktoré sa orientujú predovšetkým na maďarského voliča, by uvítali legislatívne zmeny v otázke používania materinského jazyka

„Pre nás je prioritné, aby sa používanie nášho materinského jazyka neobmedzovalo tam, kde žijeme, a toto tvrdenie rovnako platí aj v prípade ostatných národnostných menšín aj pre používanie jazyka v úradnom styku. Navrhujeme, aby 20-percentná hranica pre používanie jazyka národnostnej menšiny bola znížená na 10 percent,“ uviedol pre agentúru SITA predseda politickej strany Maďarské fórum Zsolt Simon.

Vysielací čas v maďarskom jazyku vo verejnoprávnych médiách, najmä v Slovenskej televízii, považuje Maďarské fórum za neprimerane nízky. V tomto zmysle sa vyjadruje aj Strana maďarskej komunity (SMK).

„Pokladáme za dôležité zaviesť vysielaciu dobu vo verejnoprávnych médiach v jazyku národnostnej menšiny primeranú počtu občanov patriacich k maďarskej komunite,“ uviedla tlačová tajomníčka SMK Helena Fialová. Ako povedala, SMK sa zasadzuje o to, aby Slovensko na základe svojich záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov uznalo maďarský jazyk za regionálny jazyk. Prioritou SMK je aj vybudovanie inštitucionálneho rámca samosprávy v oblasti vzdelávania, kultúry a médií.

„K tomu je potrebné prijať zákon o postavení a ochrane národnostných menšín,“ povedala Fialová. Takýto zákon by privítalo aj Maďarské fórum. „Vieme si predstaviť osobitné riešenie postavenia autochtónnych menšín, čiže tradičných menšín žijúcich na Slovensku. Toto by prospelo aj Slovenskej republike,“ vyjadril sa k téme Zsolt Simon.

“V predmetnej oblasti vláda SR prijala 26. júna 2019 Koncepciu Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky do roku 2030. Schváleným dokumentom rezort kultúry vytvára dlhodobejší plán na zásadnú pozitívnu zmenu v rozvoji kultúry regiónov a národnostných menšín,“ uviedla hovorkyňa rezortu kultúry Barbora Palovičová.

Zsolt Simon sa domnieva, že tzv. „maďarská karta“ je v slovenskej politike stále prítomná, aj keď sa používa menej ako pred pätnástimi rokmi. „To, že tento politický nástroj sa stále zneužíva, sme videli napríklad pri nedávnom zákone o štátnych symboloch – išlo o zákaz spievania hymny,“ povedal Simon.

Novelu zákona o štátnych symboloch z dielne SNS, ktorá chcela pokutovať spievanie hymny iného štátu na verejnom priestranstve, ak nie je prítomná aj oficiálna delegácia iného štátu, namietala koaličná strana Most-Híd.

Po vetovaní novely prezidentom Andrejom Kiskom parlament námietke Mosta-Híd vyhovel. Simon pripomenul aj nedávny list ministerstva kultúry určený politickým stranám.

„Snažia sa navodiť stav, aby sme s maďarskými voličmi komunikovali v slovenskom jazyku väčšími písmenami ako v maďarskom jazyku,“ uviedol v súvislosti s tým, že ministerstvo kultúry listom apelovalo na politické strany, aby v predvolebnej kampani používali na bilbordoch štátny jazyk. „Použitie iného jazyka sa nevylučuje, ak je cudzojazyčný text obsahovo totožný s textom v štátnom jazyku a uvádza sa rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku,“ upozornilo ministerstvo.