Prezident Emmanuel Macron sa v stredu postavil za svoju reformu francúzskeho dôchodkového systému, ale navrhol niekoľko opatrení pre zamestnancov – vrátane bonusov pre zamestnancov spoločností, ktoré odkupujú akcie – v snahe upokojiť stupňujúce sa protestné hnutie proti jeho vláde.

Vo svojich prvých verejných vyjadreniach od presadenia reformy minulý týždeň bez hlasovania v parlamente Macron uviedol, že zákon a jeho ústredný bod, zvýšenie veku odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov do roku 2030, sú potrebné na nápravu dôchodkového systému, ktorý sa v priebehu niekoľkých rokov stane nedostupným. Povedal, že chce, aby ustanovenia zákona vstúpili do platnosti do konca tohto roka, čím sa vzoprel prieskumom verejnej mienky, ktoré ukazujú, že verejnosť je zväčša proti tejto reforme.

“Medzi prieskumami verejnej mienky a krátkodobým a všeobecným záujmom krajiny si vyberám všeobecný záujem krajiny,” povedal Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu.

Prezident uviedol, že navrhne opatrenia na zlepšenie pracovných podmienok a odbornej prípravy ľudí vo veku 50 rokov. Macron povedal, že chce zvýšiť mzdy v niektorých častiach krajiny pre pracovníkov, ktorí zarábajú menej ako minimálnu mzdu. A navrhol zariadiť vyplácanie bonusov pre pracovníkov v spoločnostiach, ktoré používajú zisky na spätný nákup akcií.

“Musia rozdeliť viac svojim zamestnancom,” povedal a dodal: “Demokracia musí počúvať extrémny hnev, ktorý sa prejavuje v rámci republiky, a reagovať naň.”

Macron čelí čoraz nepokojnejším protestom v súvislosti so svojou dôchodkovou reformou. Demonštrácie nadobudli násilný charakter od štvrtka, keď sa Macron rozhodol obísť parlament. Macron riskuje, že z francúzskej ulice vybublá dlhotrvajúce a deštruktívne hnutie, podobné protestom žltých viest, ktoré od roku 2018 viac ako rok burcovali krajinu. Jeho rozhodnutie tiež oživilo hnev proti francúzskym politickým inštitúciám a rozsiahlym právomociam udeleným výkonnej moci, nespokojnosť, ktorá pomohla podnietiť žlté vesty.

Každý večer sa v centre Paríža zhromaždili tisíce ľudí, aby protestovali a pálili odpadky, ktoré sa hromadili na uliciach kvôli štrajku pracovníkov hygieny proti dôchodkovému zákonu. Potýkali sa s políciou a odpaľovali na ňu pyrotechniku. Polícia odpovedala rozohnaním davu slzotvorným plynom.

Minister vnútra Gérald Darmanin uviedol, že od štvrtka bolo pri protestoch zranených 94 policajtov.

“Požiadal som ich, aby nepodľahli provokáciám,” povedal Darmanin po utorkovej návšteve policajnej stanice.

Odbory zorganizovali na štvrtok celoštátny protest a štrajk. Štrajky naďalej blokovali niektoré rafinérie v krajine, čo spôsobilo napätie v dodávkach pohonných hmôt; 7 % francúzskych čerpacích staníc bolo úplne bez paliva. Vláda zrekvirovala niektorých pracovníkov, aby znovu otvorili sklady pohonných hmôt a začali zbierať odpadky vo francúzskych mestách.

“Ulica a štrajkujúci nezložia zbrane, kým bude na stole dôchodková reforma,” uviedli energetici z krajne ľavicového odborového zväzu CGT.

Macronova vláda v pondelok prežila dve hlasovania o vyslovení nedôvery – jedno z nich tesne – po tom, ako premiérka Elisabeth Borneová schválila zákon o dôchodkoch odvolaním sa na ustanovenie francúzskej ústavy, ktoré vláde umožňuje prijímať právne predpisy bez schválenia parlamentom. Cieľom návrhov podaných opozičnými zákonodarcami bolo zablokovať revíziu a prinútiť vládu k demisii. Prvý z nich neprešiel len o deväť hlasov z 287 potrebných na schválenie Národným zhromaždením, dolnou komorou francúzskeho parlamentu.

Macron odmietol otázky o tom, ako môže jeho vláda pokračovať vo vládnutí, keď čelí takmer väčšinovej opozícii zákonodarcov.

“Dokonca ani v takejto politickej chvíli neexistuje alternatívna väčšina,” povedal Macron.

Keď vlani vyhral znovuzvolenie, Macron sa zaviazal, že sa vzdá štýlu vedenia, ktorý kedysi označil za “jupiterovský”, čo je odkaz na rímskeho kráľa bohov. Povedal, že sa pokúsi dosiahnuť konsenzus v rozdelenom parlamente, kde jeho strana a jej spojenci stratili väčšinu, ktorú mal vo svojom prvom funkčnom období.

Francúzska ústava však dáva výkonnej moci rozsiahle právomoci vrátane možnosti prijímať právne predpisy bez hlasovania v Národnom zhromaždení. Pani Borneová sa odvolala na tieto právomoci už po stýkrát od ich začlenenia do francúzskej ústavy v roku 1958. Macronova vláda využila tieto právomoci 11-krát za necelý rok, odkedy jeho strana stratila väčšinu v júnových parlamentných voľbách.

Macron vyjadril malú ľútosť nad tým, ako jeho vláda presadila dôchodkový zákon. “Ak nejakú mám, tak tú, že sa mi nepodarilo presvedčiť o nevyhnutnosti tejto reformy, čo nie je príjemné,” povedal. “Ale ja nemám výčitky.”