Môj profil 
Predplatné
Ivanov hovorí, že dohoda, na základe ktorej by sa krajina mala premenovať na Republiku Severné Macedónsko, je protiústavná. Konzervatívna hlavná opozičná strana, ku ktorej patrí, taktiež s dohodou nesúhlasí, pretože je tam podľa nej príliš veľa ústupkov Grécku.
V piatkovom tlačovom vyhlásení prezidentského úradu sa konštatuje, že Ivanovov postoj “sa nezmení pod nijakým nátlakom, vydieraním a hrozbami”.
Podľa macedónskej ústavy môže prezident odmietnuť legislatívu, ktorý parlament schváli raz. Avšak, ak tak poslanci urobia ešte raz, musí ju schváliť aj on. Parlament ju opätovne ratifikoval vo štvrtok.
Ivanov teraz môže podľa agentúry AP odkladať podpis dohody na neurčito, čím môže vyvolať ústavnú krízu.
Kompromisnú dohodu riešiacu spor s Gréckom, ktorý dlho blokuje integračné snahy Macedónska v prípade NATO a EÚ, podpísali ministri zahraničných vecí oboch krajín 17. júna. V Macedónsku i Grécku má však mnohých odporcov namietajúcich, že obsahuje priveľa ústupkov voči druhej strane.
Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (v macedónčine Makedonija), pretože sa zhoduje s názvom historického severogréckeho regiónu (v starogréčtine Makedoniá). Atény to dávali do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje a namietali, že Macedónsko si tým uzurpuje staroveké grécke dedičstvo.
K oficiálnej zmene názvu i macedónskej ústavy by malo dôjsť až po referende, ktoré sa očakáva v septembri alebo októbri. Ak občania dohodu v plebiscite odmietnu, budú nasledovať predčasné voľby. Premiér Zoran Zaev minulý týždeň avizoval, že v prípade neúspešného referenda zo svojej funkcie odstúpi.
Grécky parlament má hlasovať o dohode až po tom, ako Macedónsko splní všetky požadované kroky, medzi ktoré patria i ústavné zmeny, pripomína AP.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
