Bratislava 28. mája 2019 (HSP/Foto:Pixabay)
Viaceré páry na Slovensku riešia skutočnosť, ktorá sa týka praktizovania ich viery ak jeden z partnerov preferuje rímskokatolícky obrad a druhý gréckokatolícky. Archimandrita Jaroslav Lajčiak prináša jednoduché vysvetlenie
“Máme s priateľkou dilemu čo sa týka praktizovania viery. Ja som rímskokatolík, ona je gréckokatolíčka. Obaja máme veľmi radi svoj obrad a ani jeden sa toho “svojho” nechce vzdať. Dalo by sa to riešiť nejakým kompromisom? Resp. dá sa vôbec nejako tak fungovať, aby sme chodili aj tu aj tam, keď do toho zahrnieme aj výchovu detí” pýta sa čitateľ.
“Viem, že je dobré, aby malo dieťa jasne a vopred určený obrad, v ktorom bude vedené, ale nebolo by prijateľné aj nejaké obohatenie z obidvoch “strán”? Popravde vám poviem, už sme z toho zúfalí. Nevieme, čo máme robiť a ako to máme riešiť. Priateľka vyrastala v kňazskej rodine a veľmi jej záleží na jej obrade. Vie, že sa má podriadiť mužovi aj vo veci obradu, ale je to pre ňu veľmi ťažké zanechať ho. Ďakujem Vám za odpoveď,” dodáva.
Na otázku odpovedal archimandrita Jaroslav Lajčiak.
“Podstatný na tom je fakt, že patríte do tej istej cirkvi – katolíckej, a to východného a západného obradu. Čiže nemusíte tu riešiť rozdielnosť náboženstva a vierovyznania, lebo náuka cirkvi je tá istá.”
Čo sa týka obradu, tu by malo by podľa Lajčiaka jedno z najľahších rozhodnutí, ktoré si musia riešiť sami.
“Obradovú záležitosť si musíte riešiť v rámci vzájomnej dohody, lebo katolícka cirkev dáva všetky možnosti: buď si každý ponechá svoj vlastný obrad a spolu to budete praktizovať tak, ako vám to bude viac vyhovovať, či ráz v jednom a druhý raz v druhom obrade, alebo každý vo svojom.”
“No môže pri vstupe do manželstva prijať manžel manželkin obrad, alebo manželka manželov obrad,” to musí riešiť už ich vzájomná láska, ktorá má pred sebou ešte veľa spoločných rozhodovaní. “Toto by malo byť jedno z najľahších vašich rozhodovaní, lebo nik nemusí riešiť podstatnú vec príslušnosti ku katolíckej cirkvi,” dodáva.
Rozhodnutie by preto mali urobiť vo vzájomnej láske a s rešpektom tak, aby to neprinášalo zbytočné napätia. “Lebo katolícka cirkev odporúča, aby na teritóriách, kde sa nachádzajú rozličné obrady katolíckej cirkvi, veriaci aj kňazi si spoznávali vzájomne bohohoslužby aj toho druhého obradu a tak sa obohacovali aj tým “druhým”,” vysvetlil.
“Čiže zúfalstvo v tomto ohľade tu nemá žiadne miesto a opodstatnenie, ale len správne chápanie katolicity v cirkvi,” dodáva na záver archimandrita Jaroslav Lajčiak.