Janukovyč naznačil podpísanie Asociačnej dohody s EÚ v roku 2015, tvrdí Lajčák

Vilnius/Bratislava 29. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Na summite Ukrajina zopakovala iniciatívu na trojstranné rokovania

Summit Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa niesol v znamení sklamania z rozhodnutia Ukrajiny na poslednú chvíľu pozastaviť prípravy na Asociačnej dohode a dohode o voľnom obchode s Európskou úniou.

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč na ňom niekoľkokrát zdôraznil, že jeho krajina nemení svoje pevné strategické rozhodnutie orientovať sa na EÚ, avšak chce pripraviť ukrajinskú ekonomiku na následky dopadu podpisu dohody o voľnom obchode. “Naznačil, že pokiaľ sa budú veci vyvíjať dobre, tak na ďalšom summite v Rige v roku 2015 by Ukrajina bola pripravená Asociačnú dohodu podpísať,” priblížil po skončení dvojdňovej schôdzky v Litve šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Janukovyč už predtým uviedol, že prechod na štandardy a normy únie bude Kyjev stáť 20 miliárd eur ročne a do roku 2017 si to vyžiada okolo 160 miliárd eur. Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom vystúpení zdôraznil, že podpis dohody o voľnom obchode je ekonomicky výhodný a zatiaľ nikto, kto tak spravil, na ňu nedoplatil, ale z nej dlhodobo prosperoval, čo bude aj prípad Ukrajiny. “Čiže tie čísla, s ktorými ukrajinská strana operuje, nie sú prijímané so sympatiami ani veľmi seriózne,” podčiarkol Lajčák.

Na summite Ukrajina zopakovala iniciatívu na trojstranné rokovania, na ktorých by okrem nej bolo zastúpené Rusko a EÚ. Lajčák potvrdil, že u európskych lídrov sa táto myšlienka nestretla so sympatiami. “Počul som aj názory, že to vyzerá tak, ako keby Ukrajina žiadala Európsku úniu, aby s Ruskom rokovala o jej budúcnosti,” dodal s tým, že únia je pripravená bilaterálne diskutovať s Moskvou o rôznych záležitostiach, ale na vymýšľanie nových rámcov nemá žiadnu chuť.

Zároveň pripomenul, že európska dvadsaťosmička sa dostala proti svojej vôli do konfrontácie s Ruskou federáciou a naťahovania sa o Východných partnerov. “To je situácia, v ktorej sme sa nechceli nájsť a aj toto treba dať veľmi rýchlo do poriadku,” zdôraznil. Ministri zahraničných vecí EÚ sa o dva týždne stretnú v Bruseli s ruským partnerom Sergejom Lavrovom, na ktorom bude dominovať téma Východného partnerstva. “Verím, že nám to pomôže objasniť si niektoré veci,” podotkol Lajčák.

Samotná únia si podľa neho musí zadefinovať, kam sa chce od Vilniusu posunúť k ďalšiemu summitu Východného partnerstva v Rige tak, aby bol tento program viditeľný pre všetkých občanov. “Aby sa to nezredukovalo iba na technické cvičenie a implementácie, ale aby bolo všetkým jasné, že je to dobrý program, ktorý má za sebou výsledky. Istá sebareflexia je, pochopiteľne, na mieste. Aj my v EÚ si budeme musieť povedať otvorene, čo sme urobili zle, keď naša ponuka nebola vnímaná ako tá atraktívnejšia,” avizoval minister.

EÚ parafovala Asociačnú dohodu s Gruzínskom a Moldavskom

Hoci sa summit vo Vilniuse niesol v úplne inom duchu, ako sa očakávalo pred tromi mesiacmi, Lajčák si nemyslí, že je dobré redukovať jeho význam. Pripomenul, že v Litve boli európski predstavitelia prítomní v ďaleko väčšej miere ako pred dvoma rokmi vo Varšave. “Boli tu všetci lídri, rovnako tak Bielorusko, ktoré sme vo Varšave nemali,” upozornil.

Ešte pred tromi mesiacmi mala únia na dnes skončenom summite podpísať Asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode s Ukrajinou. Asociačná dohoda mala byť parafovaná tiež s Arménskom. To sa však v septembri rozhodlo stať súčasťou Colnej únie na čele s Ruskom. Dnes EÚ podpísala dohodu s Azerbajdžanom o uľahčení vydávania víz, s Gruzínskom dokument, ktorý zakladá rámec jeho účasti v operáciách krízového manažmentu a parafovala Asociačnú dohodu s Gruzínskom a Moldavskom.

zf