Môj profil 
Predplatné
Lustrácie sa netýkali len novinárov samotných, ale aj ich rodinných príslušníkov – rodičov, súrodencov, manželov či detí. Nárok novinárov na nemajetkovú ujmu potvrdil pre agentúru SITA advokát a partner advokátskej kancelárie Paul.Q Tomáš Kamenec.
Ako pre agentúru SITA povedal jeden z lustrovaných novinárov, dlhoročný novinár a moderátor politických diskusných relácií Branislav Dobšinský, nárok na uplatnenie si nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv a do súkromia považuje za oprávnený. Prípadné finančné odškodnenie by aj on venoval na prospešný účel súvisiaci s témou vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu, dlhoročná reportérka a investigatívna novinárka Zuzana Petková potvrdila, že podanie zvažuje a rozhodne sa po porade s právnikom. Nárok na náhradu škody za morálnu ujmu si už na polícii uplatnil novinár denníka Sme Adam Valček. Ako konkretizoval pre SITA, v trestnom konaní si uplatnil náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 20 tisíc eur.
Valček však očakáva, že ho odkážu na občiansko-právne konanie. V civilnom spore by sa rád pridal aj k prípadnému spoločnému podaniu novinárov, alebo podá žalobu individuálne. Prípadné finančné odškodnenie taktiež plánuje venovať na rovnaký cieľ ako Dobšinský a ďalší novinári.
Novinári si podľa právnika v tomto prípade môžu uplatniť nárok na nemajetkovú ujmu. „Za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ktorým nezákonné lustrácie určite sú, má dotknutá osoba právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,“ konštatoval pre SITA Tomáš Kamenec z advokátskej kancelárie Paul.Q, ktorý sa okrem iného špecializuje na oblasť duševného vlastníctva, médií a sporovú agendu.
Podľa názoru Kamenca „nezákonné lustrácie predstavujú neoprávnený zásah do práva na súkromie a osobnú integritu, čo sú v širšom zmysle osobnostné práva prislúchajúce každej osobe“. V prípade súdneho konania bude súd skúmať „či lustrácie boli skutočne nezákonné, kto za ne zodpovedá a či teda vznikol konkrétnej osobe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy“, objasnil ďalej pre SITA.
Na otázku, či je možné v tomto prípade odhadnúť výšku finančného odškodnenia uviedol, že ide o „primerané zadosťučinenie a jeho výšku určí súd s prihliadnutím na uplatnené nároky oprávnených osôb a okolnosti prípadu“.
Kauza lustrovania viac ako dvadsiatich novinárov údajne súvisí s policajným vyšetrovaním prípadu poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča. Ešte ako zamestnanec banky si pozeral účty vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a polícia chcela zistiť, či poskytol informácie novinárom. Prípadom lustrácií sa zaoberá Úrad inšpekčnej služby MV SR.
Podľa bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara súvisela s lustráciou viacerých novinárov v rámci vyšetrovania prípadu Rybaniča aj lustrácia neskôr zavraždeného Jána Kuciaka. Prípad Rybaniča však polícia uzavrela v máji 2017 návrhom na podanie obžaloby. Lustrácia Kuciaka sa odohrala až na jeseň 2017. Informácie o lustráciách novinárov sa dostali na verejnosť po vražde Jána Kuciaka.
Medzi lustrovanými novinármi sú napríklad šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, redaktorka Denníka N Monika Tódová, šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk Marek Vagovič, Adam Valček z denníka Sme, redaktor televízie Markíza Michal Kovačič, bývalá redaktorka a moderátorka RTVS Zuzana Kovačič Hanzelová, Zuzana Petková, ktorá bola v tom čase redaktorkou týždenníka TREND alebo bývalý dlhoročný moderátor politických diskusií verejnoprávneho Slovenského rozhlasu RTVS Branislav Dobšinský a ďalší.
Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018 v ich dome vo Veľkej Mači v okrese Galanta. Verejnosť sa o tom dozvedela v pondelok 26. februára po zverejnení vtedajším policajným prezidentom Tiborom Gašparom. Ten ešte v ten deň potvrdil, že vražda pravdepodobne súvisí s novinárskou prácou Kuciaka.
.JPG)
.jpg)
