Ľudia na Podpoľaní si najviac cenia svoju prírodu, aj keď “práce nieto”

Banská Bystrica 5. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Príroda je pre Podpoľanie najväčšou devízou

Najväčšou nevýhodou možnej ťažby zlata v Detve by bolo poškodenie prírody, naopak, výhodou by boli vytvorené pracovné miesta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v lete na Podpoľaní zorganizoval Enviromentálny inštitút prostredníctvom spoločnosti AKO, s.r.o., Bratislava. Prieskum o kvalite života obyvateľov na danom území zrealizovali na vzorke 1200 respondentov.

Reklama

Podpoľanie, ako ho vidieť z klzáka v Očovej

Z výskumu ďalej vyplýva, že obyvatelia Podpoľania vnímajú prírodu ako svoju najväčšiu prednosť, naopak, najväčší problém, ktorý im v regióne znepríjemňuje život, je nezamestnanosť.

Reklama

Až 75 % ľudí v Detve si myslí, že si žijú horšie než inde

“Takmer tri štvrtiny obyvateľov Podpoľania hodnotí svoju kvalitu života ako nižšiu v porovnaní s ostatnými regiónmi Slovenska,” uviedol na dnešnej tlačovej konferencii k výsledkom prieskumu výkonný riaditeľ spoločnosti AKO Václav Hřích.

Prírodu, ako svoju najväčšiu prednosť videlo v prieskume 75 % opýtaných. Nasledujú folklórne tradície, ktoré podporilo 20 % respondentov. Nezamestnanosť, ako najväčšie negatívum regiónu hodnotilo 51 % ľudí. Nasledoval problém s Rómami, ktorý negatívne vníma 13 % tamojších obyvateľov.

Pri otázke, kto by mal riešiť problémy regiónu sa občania vyslovili z 50 %, že miestni volení zástupcovia a hneď za nimi nasledoval štát.

Z ankety tiež vyplýva, že obyvatelia Podpoľania by najviac potrebovali nové pracovné miesta, finančné dotácie, kanalizáciu a opravu ciest. Región by sa podľa nich mal do budúcna rozvíjať najmä v oblastiach obnovy cestnej infraštruktúry, v starostlivosti o chorých a starých, vo výstavbe športovísk a vo výstavbe dopravných zariadení a zastávok.

Reklama

Chcú cestu, aj keď sa boja znečistenia

Životné prostredie pokladá až 95 % respondentov za dobré. Zároveň takmer 40 % sa obáva, že v budúcnosti dôjde k jeho znečisteniu. Plánovaná výstavba rýchlostnej komunikácie R2 je ale vnímaná výrazne pozitívne (takmer 97%).

Podľa Andreja Vilima z Enviromentálneho inštitútu, išlo o pilotný projekt v tejto oblasti prieskumu na Slovensku, ktorý si kladie za cieľ mapovať parametre životy v regiónoch Slovenska. Projekt by mal v ďalších mesiacoch pokračovať aj v iných oblastiach a regiónoch Slovenska. Jeho výsledky budú podkladom pre ďalšiu prácu enviromentálnych organizácií, ale aj samospráv, ktoré by sa z výskumu mali dozvedieť viac o sebe a potrebách svojich obyvateľov.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.