Podľa neho ide o lekárov z približne 27 nemocníc Slovenska. Týka sa to fakultných aj univerzitných nemocníc, pripojili sa aj krajské a súkromné. K hromadným výpovediam sa podľa neho pridali aj niektorí lekári z tretích krajín, ktorí na Slovensku pôsobia.

„Som na týchto lekárov hrdý, že sa postavili za svojich pacientov natoľko, že riskujú aj svoj pracovný pomer a podali výpoveď v snahe zlepšiť podmienky pre nemocnice a pacientov,“ vyhlásil Visolajský.

Výpovede podľa jeho slov podali lekári z kľúčových oddelení, ako sú traumatológia, interné, kardiológia, anestéziológia, intenzívna medicína, pediatria, gynekológia či novorodenecké oddelenie.

„V Bratislave bez týchto lekárov nie sú schopné fungovať veľké nemocnice,“ upozornil.

Šéf LOZ pripomenul, že odborári dlhodobo upozorňujú na zlú situáciu v zdravotníctve. Opakovane skritizoval vládu, že na viaceré z ich požiadaviek nepredstavila konkrétne riešenia.

„Našich osem požiadaviek vnímame ako komplexné riešenie, aby sa slovenské nemocnice nadýchli a začali sa zlepšovať. Ak budeme plniť jednu alebo dve, tak nám to nepomôže,“ skonštatoval.

Deklaroval, že rozumie, že niektoré zmeny vyžadujú dlhší čas.

„Ponúkli sme cestu, aby sme spravili dohodu medzi vládou a lekármi, kde vláda predostrie riešenia, ktoré ide robiť – v akých krokoch, v akých termínoch a ako to garantuje,“ skonštatoval, s tým, že takéto memorandum zatiaľ nedostali.

„Napriek tomu, že v pondelok (26. 9.) sme boli s ministrom Lengvarským, kde som ho o to opätovne požiadal,“ spresnil Visolajský.

LOZ opätovne pripomenulo, že je pripravené sadnúť si za rokovací stôl. Kritizuje kroky Lengvarského, ktorý lekárom odkázal, že si počká na počet výpovedí.

„Lekári dali v histórii výpovede už vo viacerých krajinách, ale neviem o takej, kde by minister zdravotníctva lekárom pred výpoveďami toto odkázal,“ poznamenal.

Iné riešenie podľa jeho slov lekári nemajú.

„Mrzí nás, že sme dohnaní takto do kúta, ale, žiaľ, iné riešenie my lekári už nemáme,“ dodal.

LOZ už dlhšie avizuje podanie výpovedí lekárov na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme. Združenie ešte vo februári predstavilo osem požiadaviek, ktoré by mohli zdravotníctvu pomôcť. Napriek návrhu zvýšenia miezd zdravotníkov, o ktorom sa aktuálne rokuje v parlamente, Visolajský vyzval lekárov na podanie výpovedí.

Akcia hromadných výpovedí lekárov otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.

Vláda SR zlyháva pri riešení situácie s platmi zdravotníkov, svojou nečinnosťou ohrozuje životy a zdravie občanov. Vyhlásil to nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši na štvrtkovej tlačovej konferencii. Poukázal na vyjadrenia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) o avizovaných výpovediach minimálne 1948 lekárov.

„Nekonaním vlády a neriešením požiadaviek zdravotníkov môže dôjsť ku kolapsu zdravotného systému,“ podčiarkol Raši s tým, že vláda sa nepoučila z pandémie a opätovne zlyháva pri riešení problémov občanov.

Kabinet sa podľa neho stáva bezpečnostným rizikom pre Slovensko. Hovorí o hazarde so životmi ľudí. Upozornil, že po odchode lekárov bude ohrozené poskytovanie celkovej zdravotnej starostlivosti, aj tej neodkladnej.

Poslanec kritizoval postup predstaviteľov vlády pri rokovaniach so zdravotníkmi, ktoré k ničomu neviedli. Vláda napokon podľa jeho slov prijala zákon, s ktorým prakticky nie je spokojný nikto. Skonštatoval, že priestor a čas riešiť pripomienky tu bol a že sestry i lekári boli ústretoví ku kompromisom.

KDH vyzýva lekárskych odborárov aj vládu na ústretovosť pri rokovaniach

Mimoparlamentné KDH vyzýva lekárskych odborárov aj vládu na ústretovosť pri rokovaniach. Pripomína potrebu zachovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov. TASR o tom informovala hovorkyňa hnutia Lenka Halamová

„V tejto situácii je dôležité zachovanie zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti pre všetkých pacientov a pri vyjednávaní zachovať právo a povinnosti zo strany štátu aj lekárskej obce. KDH preto vyzýva na ústretovosť z oboch strán tak, aby nebola pacientovi upretá a zanedbaná zdravotná starostlivosť,“ uviedla lekárka a tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková.

Hnutie z dlhodobého hľadiska považuje požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ) za legitímne, ich splnenie však podľa neho nie je možné realizovať hneď. Podotkla, že hromadný odchod takmer 2000 lekárov, o ktorom vo štvrtok informovali odborári, sa dotkne každého obyvateľa aj zdravotníkov, ktorí zostanú.

„Splnenie podmienok pod tlakom neprispeje k dlhodobej stabilizácii sektora, ako sme to mohli vidieť v posledných 12 rokoch,“ skonštatovala Kolejáková.

LOZ vo štvrtok informovalo, že výpovede podá minimálne 1948 lekárov, pričom počty naďalej stúpajú.

Podľa šéfa LOZ Petra Visolajského lekári inú možnosť nemajú, deklaruje však, že sú pripravení ďalej konštruktívne rokovať. Lekárski odborári už dlhšie avizovali podanie výpovedí na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme.

Zdravý rozum a zodpovednosť by mali mať navrch nad očakávaniami, že sa za krátky čas podarí vyriešiť všetky bolesti, ktorými sektor zdravotníctva desaťročia trpí. Verí v to predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO), ktorý opätovne vyzval lekárov, aby prehodnotili svoj zámer odísť zo slovenského zdravotníctva.

Premiér zároveň netají, že hromadné výpovede nepovažuje za fér. Odvoláva sa pritom na to, že práve jeho vláda prináša po dlhých rokoch ignorovania problémov zmeny, ktoré majú zabezpečiť skvalitnenie zdravotníctva, vrátane lepších podmienok pre tých, ktorí v ňom pracujú.

„Ľudia nemôžu byť rukojemníkmi v hre o váš zaslúžený komfort, ktorý však vieme spoločne docieliť,“ deklaroval Heger smerom k lekárom. Zdôraznil, že spoločný cieľ a tým i požiadavky lekárov nie je možné splniť z večera do rána.

Lekárske odborové združenie (LOZ) vo štvrtok informovalo, že výpovede podá minimálne 1948 lekárov, pričom počty naďalej stúpajú. Podľa šéfa LOZ Petra Visolajského lekári inú možnosť nemajú, deklaruje však, že sú pripravení ďalej konštruktívne rokovať. Lekárski odborári už dlhšie avizovali podanie výpovedí na znak nesúhlasu s aktuálnymi podmienkami v systéme.

Združenie ešte vo februári predstavilo osem požiadaviek, ktoré by mohli zdravotníctvu pomôcť. Napriek návrhu zvýšenia miezd zdravotníkov, o ktorom sa aktuálne rokuje v parlamente, Visolajský vyzval lekárov na podanie výpovedí.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vo štvrtok deklarovalo pripravenosť ďalej s lekármi rokovať, je otvorené i novej požiadavke LOZ o podpísaní memoranda k plánu riešení aktuálnej situácie v zdravotníctve.

„Požiadavka síce prišla len tento pondelok, ministerstvo už na druhý deň poskytlo a zverejnilo záväzný odpočet krokov s konkrétnymi dátumami realizácie. Dnes cez médiá odkázali, že poskytnutý odpočet nestačí, požadujú inú formu – konkrétne memorandum vlády,“ podotkol Lengvarský.

Ubezpečil však, že ministerstvo bude pri príprave memoranda maximálne súčinné.

„V skorej dobe sa mám s LOZ stretnúť a budeme sa vzájomne informovať, aké sú konečné požiadavky a akým spôsobom majú byť plnené,“ doplnil.

Lengvarský deklaruje, že ministerstvo situáciu s výpoveďami pozorne sleduje. Konkrétne kroky bude riešiť až na základe konkrétnych znalostí. Tie sa majú odvíjať aj od stretnutia s riaditeľmi všetkých nemocníc, ktoré sa má uskutočniť v pondelok (3. 10.).

„V priebehu piatka a víkendu som nechal spracovať za jednotlivé nemocnice konkrétne počty lekárov v konkrétnych odbornostiach, tiež ich štruktúru, teda či sú so špecializáciou alebo bez špecializácie,“ priblížil minister.

Rezort odmieta tvrdenia lekárskych odborárov o nezáujme a ničnerobení.

„Ešte závažnejšie je tvrdenie, že ministerstvo nič nerobí, len čaká na počet výpovedí. To je krajne nepravdivá informácia. Ministerstvo rokuje nielen s lekármi, ale aj so zástupcami ďalších zdravotníckych povolaní,“ poznamenalo ministerstvo.

Pripomína, že rieši širšie spektrum problémov, ktoré „dusia“ slovenské zdravotníctvo.

„Pričom len na časť z nich upozorňuje aj LOZ,“ skonštatovalo.

Rezort poukazuje napríklad na investície do zdravotníctva, zavádzanie DRG systému či otázku spravodlivejšieho nastavenia zdravotných odvodov.