Môj profil 
Predplatné
“Najčastejšie sa závislosť môže prejaviť pri užívaní morfínu, ktorý pomáha výrazne uľaviť od bolesti nielen onkologickým pacientom. Ďalej môže ísť o lieky s obsahom stimulujúcich látok, ktoré sa využívajú napríklad pri liečbe pacientov s ADHD, pri narkolepsii či poraneniach mozgu,” uviedla. Závislosť však môže vzniknúť aj pri užívaní liekov s utlmujúcimi účinkami, teda napríklad liekov na liečbu úzkosti či nespavosti.
V prípade závislosti od voľnopredajných liekov väčšinou nejde o život ohrozujúci stav, môže však pacientom spôsobiť ďalšie zbytočné a nepríjemné zdravotné problémy. Typickým príkladom takejto závislosti sú kvapky do nosa, ktoré obsahujú účinnú látku nafazolín. Tá zapríčiní, že sa cievy v sliznici nosa stiahnu a na krátku chvíľu uľavia od pocitu upchatého nosa. Pri dlhodobom alebo častom používaní sa však dá vybudovať závislosť od kvapiek do nosa. Tá sa bez pravidelnej aplikácie liečiva prejaví opuchom sliznice nosa a sťaženým dýchaním bez toho, aby pacient trpel akútnou nádchou.
“Lieková závislosť môže mať niekoľko podôb,” upozornila na to Lévyová. Psychická závislosť je túžba či nutkanie znova a znova užívať liek na vlastné uspokojenie a navodenie pocitu eufórie či únik od starostí. Pri fyzickej závislosti nastupujú v dôsledku vynechania dávky abstinenčné príznaky. Pri niektorých liekoch však môžu byť také silné, že ohrozujú život pacienta. Napríklad pri vysadení morfínu môže dôjsť až k obehovému zlyhaniu. Niekedy si, naopak, telo na liek zvykne natoľko, že pôvodne predpísaná dávka mu už nestačí a na dosiahnutie pôvodného účinku je nutné dávku stále zvyšovať.
Pri vzniku závislosti zohráva úlohu samotná látka, ktorá ju môže vyvolať, dávka, frekvencia a dĺžka užívania lieku. Závislosť spôsobuje, že bunky sa tak prispôsobia chemickým zmenám v tele človeka, že vytvoriť normálny stav si vyžaduje komplexnú liečbu. Tá môže byť ambulantná alebo sa pacient lieči v špecializovaných zariadeniach. Proces liečby závisí od typu látky, stupňa závislosti a ďalších faktorov, ktoré sa môžu v jednotlivých prípadoch líšiť. O liečbe preto rozhoduje psychiater. Začína sa detoxikáciou, teda postupným alebo náhlym vysadením lieku, ktorý viedol k vzniku závislosti, prípadne jeho nahradením iným bezpečnejším liekom. Vynechanie látky sa musí diať pod dohľadom lekára. Po detoxikácii pacient musí pristúpiť k rehabilitácii a psychoterapii, ktorá môže zahŕňať individuálne osobné konzultácie či skupinové podporné sedenia pacientov s podobným problémom.
.jpg)
