Liberálna opozícia plánuje zvyšovať ohrozenie integrity Slovenska

Bratislava 26. februára 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Menšinové riešenia predvolebných programov opozičných strán (Za ľudí, PS/Spolu, SaS, Dobrá voľba, Sme rodina) zvyšujú ohrozenie územnej celistvosti Slovenskej republiky a obavy mnohým občanov. Ukazuje sa, že tieto strany chcú aj naďalej nebezpečne šíriť napätie v národnostných vzťahoch v Slovenskej republike a s Maďarskom, rozoštvávať a podnecovať nenávisť medzi občanmi ďalšími diskriminujúcimi zákonmi. Pokrytecky zneužívajú neznalosť situácie občanov žijúcich mimo južných území, účelovo kalkulujú s ich hlasmi a chystajú tak podraz na voličoch

Práva, ktoré plánujú priznať národnostným menšinám vedú jednoznačne k ešte väčšiemu narastaniu rozdielu medzi majoritou a menšinami a tým k zhoršeniu situácie na národnostne zmiešaných územiach Slovenskej republiky. S takouto ponukou rozpadajúceho sa štátu sa len ťažko budú cítiť všetci Slováci a občania bezpečne a isto, a už vôbec nie dobre a hrdo.

Opozičné menšinové riešenia sú falošné a pokrytecké. Pre získanie voličských hlasov zneužívajú neznalosť a nezáujem slovenskej väčšiny žijúcej mimo južných území o situáciu v prihraničných oblastiach.

V predvolebných programoch všetkých politických strán tzv. liberálnej opozície nachádzame nebezpečné časované bomby. Jednotlivé kapitoly naivne až komicky a s absolútnou neznalosťou situácie na zmiešaných územiach (alebo zámerne?) predstavujú vlastnú národnostnú politiku ohrozujúcu štát a jeho obyvateľov a diskriminačnú pre slovenskú väčšinu.

Detinsky a prostoducho sa domnievajú, že zvyšovaním už aj tak nadštandardných menšinových práv, za ktoré tak pokrytecky a úlisne bojujú menšinové strany nastane údajná harmonizácia medzi slovenskou väčšinou a národnostnými menšinami.

Podľa konkrétnych návrhov a popisovaním stavu v kultúrnej, vzdelávacej a samosprávnej oblasti evidentne čerpajú informácie iba z jednej strany. Názory, podmienky, zabezpečenie základných ľudských práv, odstránenie diskriminácie a kultúrne potreby slovenskej väčšiny sú im totálne ukradnuté.

Ak sa k liberálnym plánom pridajú menšinové požiadavky kolektívnych práv, samosprávy so špecifickým právnym postavením, školskej autonómie, uzákonenia druhého štátneho jazyka a ďalších nadštandardných zákonov s podporou maďarskej vlády a maďarských extrémistických polovojenských gárd môžeme byť v krátkej budúcnosti reálne postavení pred maďarské nároky na slovenské zvrchované územie.

Doposiaľ strany SaS, PS/Spolu a Dobrá voľba, ktoré majú vo svojich programoch zrušenie zákazu dvojitého občianstva nevysvetlili, aké riešenie majú na to, ak nastane hromadné (tajné či verejné) nadobúdanie maďarského štátneho občianstva, kto zabezpečí, že dvojitý občan nebude zamestnaný na dôležitých pozíciách verejnej správy, najmä ministerstva vnútra SR.

Rozširovaním dvojjazyčnosti obmedzia tieto strany používanie štátneho jazyka s cieľom uzákonenia maďarčiny ako druhého štátneho jazyka. Na uzákonenie národnostných symbolov (navrhuje PS/Spolu) plánovaného zabratého územia stačí už len paragrafové znenie, lebo názov (Južné Slovensko – Dél Szlovákia), hymna (Felvidék himnusza), vlajka a znak (Maďarska) sú na verejnosti už známe a používané. Zámery sú nebezpečnými precedensmi a jednými z podmienok budúceho autonómneho parlamentu a samosprávneho riadenia územia, podobne ako v iných autonómiách.

Zodpovednosť za budúcnosť

Oprávnene mnohí obyvatelia pociťujú obavu o územnú súdržnosť Slovenska. Príklad krvavého autonómneho Kosova a Metohije (A. Kiska chce uznať nezávislosť), dlhodobého konfliktu o autonómiu rumunského Sedmohradska, Katalánska a Južného Tirolska, obete na životoch, zdraví, majetku, s traumou a trvalými následkami všetkých obyvateľov štátu vôbec nemusia byť nereálne, ale musia byť pre zodpovedných slovenských voličov dostatočná výstraha.

Opozičné strany, ak už chcú úprimne osloviť menšiny, mali by im ponúknuť zachovanie ich status quo a Slovákom spravodlivé a nediskriminačné vyrovnanie práv slovenskej väčšiny na zmiešaných územiach v zmysle Ústavy SR. Nechápu, že všeobecný dopyt obyvateľstva po ďalších menšinových právach už neexistuje, ak nepočítame účelové požiadavky akože ich zástupcov – menšinových politických strán a občianskych združení.

Namiesto rozdúchavania národnostných vášní, ktoré v dejinách nikdy neskončili dobre a vždy spôsobili utrpenie na oboch stranách, radšej oslávme tento rok sté výročie podpísania trianonskej mierovej zmluvy, kedy sa Slováci navždy vymanili zo žalára uhorských národov. S ubezpečením a prianím, aby sa už nikdy nevrátil stav ako za viedenskej arbitráže, ktorý si tak dobre pamätajú ešte naši rodičia a starí rodičia. Aby už nikdy po slovenských uliciach nepochodovali maďarské hortyovské (či iné cudzie) vojenské čižmy s maďarskými zástavami, bojovými pokrikmi „Slovák nie je človek“, „Slovenčina – drevený jazyk“, s vystrašenými obyvateľmi ukrytými vo svojich domoch a slovenskými deťmi týranými za nepoužívanie maďarčiny. Aby už nikdy nemuseli utekať slovenské rodiny na sever Slovenska z vlastných území okupovaných cudzími agresormi a aby už nikdy nemuseli naši predkovia obetovať svoje životy, zdravie a majetok za obranu našej vlasti.

Nie je to dostatočné ponaučenie? Asi nie, lebo sústavne sme svedkami, že iredentizmus sa nezastaví pred ničím. Slovenská republika musela čeliť maďarskému a zahraničnému tlaku a obhájiť výstavbu gabčíkovskej priehrady, že prípad H. Malinovej bol účelovo vykonštruovaný, musela ponižujúco ochraňovať suverenitu štátneho jazyka SR (novelizácia 2009), sústavne čelí provokáciám a vyvolávaniu národnostnej nenávisti na futbalových zápasoch (s DAC D. Streda), šovinistickým útokom na slovenské veľvyslanectvo v Budapešti a musela zvládnuť aj vlaňajšiu demonštráciu so záplavou maďarských vlajok proti zákazu hrania maďarskej hymny na Slovensku.

Slovenskí voliči by mali byť aj tentokrát zodpovednejší ako sú ich politickí zástupcovia a dobre si rozmyslieť, či majú záujem o scenár rozpadajúceho sa štátu so všetkými jeho konečnými dôsledkami, ktorý ponúka ako svoju víziu, čiže halucináciu, blud, prelud či fantazmagóriu väčšina slovenských liberálnych politických strán.

Margaréta Vyšná