Liberáli všetkých krajín spojte sa v boji proti stožiaru so slovenskou trikolórou na hradnom brale

Bratislava 2. septembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Nie, liberáli nie sú extrémisti. Im len neznesiteľne pije krv stožiar so slovenskou vlajkou. Pri scenérii hradného brala nad Dunajom s veľkorozmernou slovenskou vlajkou chytá liberálov rovnaký amok, ako pri inštalovaní jazdeckej sochy Svätopluka pred vchodom do Bratislavského hradu

Frustrácia nositeľov jedinej liberálnej pravdy je porovnateľná s hystériou liberálneho primátora Prahy 6 Ondřeja Kolářa, ktorý vedie rovnako odvážny boj so sochou sovietskeho maršala Ivana Koneva. Čo na tom, že Konev je symbolom oslobodenia Prahy, ale aj koncentračného tábora v Osvienčime. Liberálny starosta z TOP 09 alias „NSDAP 09“ sa už nevie dočkať, kedy odpraví sochu osloboditeľa Prahy do zberných surovín, ak si ju ruská ambasáda nepresťahuje na svoj pozemok.

Pri sledovaní neochvejného boja liberálov proti sochám a štátnym symbolom sa človek nevdojak nemôže ubrániť dojmu, že je svedkom nového liberálneho internacionalizmu a spájania síl v zápase proti kolektívnej pamäti a štátnym symbolom v mene jedinej pravdy, na ktorú majú patent iba liberáli. Pre týchto liberálov sú hrdinami doby tzv. „umelci“ ako Kalmus a Lorenz, ktorí sa tak radi váľajú v špine a bahne, ak práve neničia nejaký pamätník, alebo aspoň primitívnymi a obscénnymi karikatúrami nedehonestujú slovenský štátny znak.

Títo liberálni hrdinovia si slobodu inak zmýšľajúcich predstavujú rovnako, ako spomínaný starosta Prahy 6, ktorý zastrašuje dobrovoľných občianskych aktivistov pred snahami odstrániť následky liberálneho vandalizmu a nazýva ich ruskými trollmi. Ondřej Kolář a jeho liberálni nohsledi z NSDAP/TOP 09 chcú namiesto Koneva súsošie všetkých osloboditeľov Prahy vrátane vojakov Ruskej oslobodeneckej armády (ROA) pod vedením generála Andreja Andrejeviča Vlasova, čo bolo ruské krídlo ozbrojených síl nemeckého Wehrmachtu.

Otázkou je, ako ďaleko sú schopní zájsť liberálni extrémisti vo svojich nápadoch falšovania dejín a vymazávania kolektívnej pamäti. Svätopluk naozaj nemôže za to, že sa po roku 1989 nepodarilo dotiahnuť do konca plány na umiestnenie Sorosovej univerzity do priestorov práve dokončenej novostavby Národnej rady Slovenskej republiky. Aj pri maximálnej empatii voči liberálnej ideológii je na hradnom brale nad Dunajom miesto iba pre jednu vlajku. Určite to však nie je dúhová multikolóra, ktorá by zaiste viac uspokojila predstavy liberálno-extrémistických bojovníkov za práva LGBTI komunity než slovenská trikolóra.

Jedno je isté, liberálni extrémisti ani zďaleka nepovedali posledné slovo a v duchu hesla „liberáli všetkých krajín spojte sa…“ budú vo svojom svätom boji za jedinú pravdu pokračovať dovtedy, kým nebudeme všetci nadšene oslavovať Vlasova, Sorosa, Američanov v Plzni a rodičov rovnakého pohlavia, ktorí sa s láskou starajú o adoptované dievčatko.

Gabriel Gačko