Leto je tu v plnej sile. Bude teplotne nadpriemerné

Slovensko 1.júl (HSP/TASR/Foto:TASR)

Dnes je skutočne letný deň. Teploty dosahujú 35 stupňov celzia. Prázdniny začali. Teploty by mali v nasledujúcich dňoch ešte mierne stúpať. V noci očakávame teploty cez 20 stupňov. Iba miestami búrky. V niektorých oblastiach bola vyhlásená výstraha druhého stupňa.

Toto leto bude teplotne nadpriemerné, o čom svedčí aj doterajší priebeh počasia. Jún skončil ako teplotne nadnormálny a výrazné teplo sa očakáva aj v prvej polovici júla. Vlna horúčav, obdobie sucha, ubúdanie krajinských dažďov či lokálne povodne zapríčinili, že ľudia na Slovensku pociťujú klimatické zmeny čoraz intenzívnejšie, povedal pre TASR klimatológ Pavel Matejovič.

„Klimatická zmena sa prejavuje aj tým, že v lete ubúdajú veľkopriestorové dažde a väčšina zrážok spadne pri búrkach. Tam, kde sa búrky nevyskytnú, vládne sucho. To umocňujú aj vysoké teploty, počas ktorých sa zvyšuje výpar,“ spresnil Matejovič. Podľa neho v Hurbanove zaznamenali tretiu najsuchšiu jar od roku 1871. V jarnom období tu spadlo len 63 mm zrážok, kým normálne je 122 mm. Zároveň zdôraznil, že priestorová nerovnomernosť pri rozložení zrážok vo vegetačnom období sa bude rozširovať a za krátky čas ich môže spadnúť veľké množstvo.

„Vplyv ľudskej činnosti je v rámci celkového prírastku toku energie v klimatickom systéme Zeme asi desaťnásobne väčší než vplyv zmien slnečného žiarenia. Zmena klímy je spôsobená spaľovaním fosílnych palív, najmä uhlia a ropy. Do zemskej atmosféry sa tak dostáva oxid uhličitý, ktorý bol predtým biosféricky viazaný procesmi sedimentácie. Tie prebiehali milióny rokov. Skleníkové plyny aktívne pohlcujú dlhovlnné žiarenie odrazené od zeme a zohrievajú tak atmosféru,” upozornil Matejovič.

V minulosti existovali tiež extrémne výčiny počasia. Podľa Matejoviča sa im človek musel neustále prispôsobovať budovaním vodných hrádzi, zavlažovacích kanálov, rybníkov či artézskych studní. Vodné rezervoáre plnili funkciu aj protipovodňovej ochrany.

Aj na Slovensku poobedňajšia siesta? 

Otepľovanie klímy čoskoro aj na Slovensku prinúti ľudí k zmene životného rytmu. Podľa poslanca Národnej rady SR za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti (OľaNO) Mikuláša Hubu si približne o desať rokov aj ľudia na Slovensku budú musieť robiť poobede siestu a nepracovať. Podobne, ako to v súčasnosti funguje napríklad v Španielsku či Taliansku, kde ľudia pri 40-stupňových horúčavách cez obed nepracujú a do ulíc či práce sa vracajú podvečer, keď sa vzduch trochu ochladí.

“Ak bude takýto trend pokračovať, nebude to trvať viac ako desať rokov a takto sa zmenám klímy prispôsobíme aj my,” odhadol pre TASR Huba, ktorý pôsobí aj ako ochranca životného prostredia. Je to podľa neho logické aj z hľadiska energetických nákladov na chladenie budov.

Napríklad v Spojených štátoch amerických sa podľa Hubu už aj v súčasnosti vynakladá viac energie na chladenie budov než na ich vykurovanie. „Ale smerujeme k tomu aj my a globálne otepľovanie bude tomu len nahrávať,“ dodal.

Štát môže podľa jeho slov v prípade globálnych zmien klímy postupovať dvomi základnými stratégiami. Prvou je znižovanie príspevku človeka ku klimatickým zmenám. “Čiže znižovanie vypúšťania množstva látok, ktoré podľa väčšiny expertov prispievajú k tomuto procesu a zrýchľujú zmeny klímy,” opísal Huba.

Druhou stratégiou je podľa jeho slov prispôsobovať sa a zohľadňovať tento proces. “Napríklad v tom, že keď vieme, že nám niekde hrozí povodňové riziko, tak tam nebudeme stavať domy,” vysvetlil Huba. Tiež tak, že štát sa bude snažiť zatrávňovať a zalesňovať pozemky, ktoré nie je možné využívať ako ornú pôdu, a zabraňovať tak vysušovaniu pôdy. Či vysádzaním takých porastov a plodín, ktoré viac zadržujú vlahu.