Môj profil 
Predplatné
Za posledné roky ide podľa LOZ asi o štvrtú zmenu normatívov, pričom každou z týchto novelizácií sa podľa združenia zhoršuje zdravotná starostlivosť o pacientov. “Ako zástupcovia nemocničných lekárov žiadame, aby sa nezvyšoval, ale naopak znižoval počet pacientov na lekára, sestru a ďalších zdravotníckych pracovníkov, aby tak bola zabezpečená lepšia, nie stále viac a viac sa zhoršujúca zdravotná starostlivosť. Ak sa chceme priblížiť štátom s nižšou odvrátiteľnou úmrtnosťou, musíme konečne stanoviť minimálne personálne normatívy na úroveň týchto krajín a podľa odborných stanovísk,” uviedol predseda LOZ Peter Visolajský.
Podľa Visolajského je “nemysliteľné”, aby v slovenskej fakultnej či univerzitnej nemocnici mal jediný lekár počas celej zmeny na starosti niekedy aj 100 pacientov. “Ako sa má daný lekár rozhodnúť, ak pri takomto počte pacientov nastane častá situácia, že napríklad treba naraz resuscitovať viac pacientov?,” pýta sa. Pripomenul tiež, že v súčasnosti trestnoprávne zodpovedá lekár a ostatní zdravotnícki pracovníci “za každé pochybenie, ktoré by mohlo viesť k ublíženiu na zdraví pacienta”. Podľa jeho slov je potrebné prihliadnuť na to, či k takémuto pochybeniu došlo preťažovaním ľudských síl.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) zasa poukázala na to, že sestra bude na Slovensku čoskoro “vzácnym artiklom”, čo podľa komory potvrdzujú národné a medzinárodné štatistiky. Slovenské sestry sa podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2016 nachádzajú na 19. mieste spomedzi 28. členských krajín Európskej únie, pričom najvyšší počet sestier v systéme zdravotnej starostlivosti malo Slovensko naposledy pred 18 rokmi. V porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky sa Slovensko nachádza na treťom mieste v nedostatku sestier a pôrodných asistentiek. Zo štatistík OECD vyplýva, že Slovensko s počtom sestier 5,75 na 1000 obyvateľov je na chvoste spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Za priemerom OECD Slovensko zaostáva o 3,25 sestry na 1000 obyvateľov.
MZ SR reagovalo na tvrdenia LOZ s tým, že “prijíma všetky zmeny s dôrazom na pacienta” tak, aby mu bola poskytovaná potrebná zdravotná starostlivosť. Informácie, podľa ktorých by malo dôjsť podľa LOZ k zhoršeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti, považuje za zavádzajúce. “O zásadných opatreniach MZ SR vždy diskutuje so všetkými zainteresovanými stranami, tzn. aj so zástupcami profesijných a stavovských organizácií v rezorte, či so zástupcami poskytovateľov a zamestnávateľov,” priblížila pre TASR hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Hovorkyňa tiež pripomenula, že v prípade výnosu o materiálno-technickom zabezpečení ide zatiaľ “o pracovnú verziu”, pričom MZ “vníma všetky podnety a bude sa nimi postupne zaoberať”. Zámerom pripravovaného výnosu ministerstva je podľa Eliášovej “optimálne nastavenie parametrov tak, aby bola poskytovaná vo všetkých zdravotníckych zariadeniach kvalitná zdravotná starostlivosť a zároveň, aby bolo možné aj dôsledné nastavenie kontrolných mechanizmov”.
Eliášová dodala, že MZ pokračuje v krokoch smerujúcich k stabilizácii zdravotníckeho personálu. Jedným z nich je napríklad zvýšenie počtu novoprijatých študentov na lekárske fakulty. MZ bude podľa hovorkyne pracovať na tom, aby sa lekári do rezidentského programu kontinuálne nahlasovali v stanovených intervaloch. Rezidentský program považuje rezort za “účinný nástroj”, ako v budúcnosti ešte viac zdostupniť zdravotnú starostlivosť v regiónoch. Systémovým krokom na zvýšenie počtu lekárov je podľa ministerstva aj zjednodušený vstup pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh. Ďalším z opatrení by malo byť aj zavedenie stabilizačných príspevkov pre sestry.
