Legutkove slová skrivili tvár van der Layenovej

Brusel 23. november 2022 (HSP/Foto: Screenshot)

Milan Uhrík z času na čas uverejní na sociálnej sieti prejav prednesený v Európskom parlamente. Ide väčšinou o prejavy, ktoré nezapadajú do obrazu diania tak, ako ho ľuďom predstavuje mainstream

Poľský europoslanec Ryszard Legutko (strana Právo a spravodlivosť) je konzervatívny filozof. Vlani odsúdil nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu, prostredníctvom ktorého EP vyhlásil celú Európsku úniu za zónu slobody pre LGBTIQ osoby. Uhrík priniesol na sociálnej sieti jeho krátky prejav, ktorý krivil tváre progresivistom v EP i Ursuly von der Leyenovej. Predniesol ho na slávnostnom ceremoniáli k 70. výročiu Európskeho parlamentu.

Legutko ho pre poslancov uviedol slovami: “Dve minúty pravdy, trpkej pravdy.” Čo Legutko považuje za trpkú pravdu? Konštatuje, že EP spôsobil Európe mnoho škody, pričom sám seba predstavuje ako reprezentanta ľudu, čo podľa Legutka nie je pravda. EP sa nainfikoval “hanebnou” straníckosťou a nákaza rozšírila aj na Európsku komisiu a ďalšie inštitúcie. V tejto chvíli je zaujímavé sledovať tvár Uršuly von der Layen, takéto slová na slávnostnom zasadnutí nečakala.

Podľa Legutka je základnou funkciou parlamentu zastupovať ľudí a tú EP neplní. Stal sa strojom na implementáciu tzv. Európskeho projektu miliónom svojich voličov sa odcudzil. Nasledujúce slová vzbudili v sále veľký šum: “Parlament sa stal politickým nástrojom (progresívnej) ľavice, aby nastolil a vnútil (progresívny) monopol s obrovskou netoleranciou k odlišným názorom. Je jedno, koľko krát zopakujete slovo diverzita,” povedal Legutko, “diverzita (rôznorodosť – pozn. redakcie) sa v EÚ stala vyhynutým druhom; hlavne v tomto zhromaždení.”

Ani ďalšie slová Legutka sa mnohým v sále nepáčili. EP je podľa neho parlamentom len akože, pretože odmieta základný princíp parlamentarizmu – zodpovednosť. Volený poslanec sa musí predsa zodpovedať svojim voličom, tak to ale v EÚ nie je. Francúzski, nemeckí, španielski poslanci diktujú maďarskej, alebo inej spoločnosti, ktorej sa ale nemôžu zodpovedať, jej voliči im nemôžu dávať úlohy, nemôžu ich brať na zodpovednosť. To Legutko nazval opovážlivosťou: “Nazvite to, ako chcete, ale demokracia to nie je!”

Na záver Legutko zhrnul: “Tento parlament zastupuje ľud, ktorý neexistuje, pracuje pre projekt, ktorý ignoruje realitu a právo, nemá zodpovednosť, obracia sa chrbtom k miliónom ľudí a háji záujmy len jednej politickej orientácie. A to je len špička ľadovca!” Tvrdé slová poľského filozofa sú pre mnohých ľudí po jednoduchých až bezduchých heslách progresívcov ťažkým sústom, oplatí sa ho však prežuť a porovnať s realitou. A na tvárach poslancov bolo vidieť, že im rozumejú, že ich však mnohí nedokážu stráviť.