Paríž 18. januára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Cecilia Faboiano/LaPresse)
Úradníci WHO vyzývajú bohatšie krajiny, aby sa podelili o vakcíny s chudobnými prostredníctvom systému Covax, no takmer všetky krajiny, v ktorých sa začala vakcinácia, patria k dosť bohatým. Le Figaro píše, že podľa odhadu expertov bude asi pätina obyvateľov planéty musieť počkať na vakcínu do roku 2022
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyzval už v decembri bohaté krajiny, aby netlačili chudobnejšie štáty nadol v pretekoch o vakcínu proti covidu–19. Aj naďalej kritizuje “vakcínový nacionalizmus“, ktorý sa šíri svetom, píše Le Figaro.
WHO vyzýva k rozdeleniu vakcín na základe mechanizmu Covax, teda centralizovaný nákup vakcíny. Experti to však označujú za utópiu s ohľadom na rozsah krízy, obmedzenú výrobu, tlak verejnej mienky a obrovské finančné výdavky. Bolo vopred jasné, že bohaté krajiny môžu kúpiť vakcínu, keď ešte ani nie je preukázaná jej účinnosť, ale šéfovia Covax to nemohli riskovať.
Teda z 42 krajín, ktoré začali vakcináciu, patrí 36 k bohatým, ostatných 6 ku stredne bohatým. Autori príspevku dospeli k názoru, že medzi výzvami organizácie a reálnym stavom vecí je obrovský rozdiel. Väčšina bohatých krajín poskytuje Covaxu peniaze a bezplatne sa delia o svoju vakcínu.
Cieľom je dnes to, aby 2 miliardy dávok vakcíny boli rozdelené medzi 92 najchudobnejších štátov všetkých svetadielov, aby 20% ich obyvateľov bolo do konca tohto roka zaočkovaných. WHO počíta s prvou tranžou už v prvom štvrťroku, aby už dnes bolo zaočkovaných 3% obyvateľov. Dopravu vakcíny sa chystá zabezpečiť UNICEF.
WHO uisťuje, že vakcína bude rozdelená rovnakým dielom medzi všetky členské štáty. Experti sa však sťažujú na nedostatok transparentnosti v tejto otázke. Navyše sú členmi daného programu ako vyložene chudobné krajiny, tak tie, ktoré majú vakcínu, ale v nedostatočnom množstve, ako napríklad Japonsko. Nie je jasné, či sa bude k tomuto faktoru prihliadať.
Iste však bude prihliadať k takému faktoru, ako je existencia možnosti ďalšieho premiestnenia a použitia vakcíny, aby sa nepokazila. Dnes týmto požiadavkám vyhovuje asi desiatka krajín.
V niektorých štátoch už vznikla kritická situácia. Ukrajina musela zatvoriť školy, ale vakcínu dostane až koncom marca, alebo dokonca na začiatku apríla. Niektoré štáty v tejto pozícii začali súbežne s účasťou v Covaxe uzatvárať priame zmluvy s dodávateľskými krajinami. Napríklad Bolívia má dostať 5,2 milióna dávok ruskej vakcíny. Ďalšie štáty pristúpili na účasť v testovaní vakcíny, ako napríklad Brazília. Niektoré uzatvárajú dohody o jej výrobe na vlastnom území.
Odborníci sa obávajú, že v prípade takejto bilaterálnej dohody dodávateľ nekontroluje pripravenosť klienta náležite zaobchádzať s vakcínou. Okrem toho hovorí o probléme odškodnenia v prípade nežiaducich účinkov, poistenia pre prípad straty alebo krádeže vakcíny. V zásade neexistuje žiadna kontrola priebehu kampane a identifikácie vedľajších účinkov, sledovanie, aby vakcínu dostávali najmenej chránené vrstvy obyvateľstva, aby im pripomínali, že je potrebné dostať druhú dávku vakcíny.
Práve všetky tieto aspekty sú brané do úvahy v programe Covax, píše autor článku. Pritom po takej rozsiahlej vakcinačnej kampani budú mať najchudobnejšie krajiny nepopierateľné skúsenosti s bojom a prevenciou proti epidémiám. Avšak podľa odborníkov dostane pätina svetovej populácie vakcínu proti covidu–19 najskôr v roku 2022, píše Le Figaro.