Bratislava 21. novembra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rozbehnuté rekonštrukcie či rozpracovanú kultúrnu dohodu s Kubou zdedila ministerka Ľubica Laššáková (Smer-SD) po svojom predchodcovi Marekovi Maďaričovi. Naopak, jej pridanou hodnotou je dôraz na regionálnu kultúru, ktorý doteraz v rezorte chýbal. Povedala to v diskusii na TABLET.TV

Po dvanástich rokoch pôsobenia v mestskom aj krajskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici je podľa Laššákovej prirodzené, že má k regionálnej kultúre blízko. “Človek má potom lepší prehľad o tom, ako fungujú kultúrne inštitúcie mimo Bratislavy. Verím, že sa mi podarí veci dotiahnuť aj do podoby zákona,” povedala ministerka, ktorá považuje regionálnu kultúru za jednu z priorít rozpočtu svojho rezortu.

S priebehom dvoch veľkých rekonštrukčných projektov, Krásnej Hôrky a Slovenskej národnej galérie (SNG), však spokojná nie je. “Rekonštrukcie boli rozbehnuté, ale mala som a stále mám pocit, že sa dostali do závozu. V Krásnej Hôrke je preinvestovaných niekoľko miliónov, za 5,5 milióna sa dalo urobiť viac. A hlavne mi prekáža čas, za šesť rokov sme už mali byť ďalej. Rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie tiež nejde podľa mojich predstáv ani predstáv tých, ktorí pred rokmi prišli s úmyslom rekonštruovať ju,” povedala.

Dodala, že ďalší postup bude závisieť od výsledku auditu. “Všade posielam audítorov, už je mi to aj nepríjemné. Ale iba seriózny audit vám ukáže, kde sa stali chyby a keď ich viete rozanalyzovať, poviete si ako ďalej. Audit je nutný aj v SNG,” poznamenala Laššáková.

V prípade Slovenského národného divadla (SND) však ministerka na výsledok auditu nečakala a rovno pristúpila k výmene generálneho riaditeľa Mariana Chudovského za dovtedajšieho riaditeľa ekonomicko–technického úseku Vladimíra Antalu. “Nedalo sa počkať. Kým verejný odpočet Slovenského národného divadla niekedy v mesiacoch apríl – máj ukázal, že schodok je 700-tisícový, ku koncu polroka avizovalo SND schodok ďalších 600.000 eur. Blížil sa začiatok 99. divadelnej sezóny. Boli za mnou odborári z divadla a prosili ma, aby som situáciu riešila,” vysvetlila ministerka.

SND sa podľa nej dostalo do situácie, že nebolo schopné vyplatiť časti pracovníkov pohyblivé zložky mzdy a hrozilo, že o nich príde. “Keď som sa k tomuto kroku rozhodla, bolo na účtoch SND 20.000 eur, nevyplatené faktúry za 350.000 eur, dlhy, ktoré predstavovali viac ako milión eur. Reč čísiel bola pre mňa natoľko veľavravná, že som sa rozhodla konať,” tvrdí Laššáková.

“Áno, pohyblivé zložky mzdy sa zamestnancom doplatili. Dodržala som slovo. A dodržím ho aj naďalej, až kým nebude SND finančne úplne konsolidované. Verím, že časom pochopia, že som to urobila pre nich a pre to, aby svoje výplaty na účtoch mali. Lebo sa pokojne mohlo stať, že o tomto čase by ich už nemali,” reagovala na otázku ohľadom záväzkov divadla voči zamestnancom.

Pre faktické povýšenie ekonomického riaditeľa na generálneho sa rozhodla aj na základe komunikácie, ktorú našla na ministerstve. “Na ministerstve máme celkom slušnú zbierku mailov, v ktorých pán súčasný riaditeľ Antala upozorňoval náš ekonomický odbor, že v divadle je finančný problém. Možno sa tieto maily k môjmu predchodcovi ani nedostali, v každom prípade sa neriešili,” povedala.

Dodala, že v zatiaľ je s konsolidáciou situácie spokojná. “Pán Antala má čas do januára, lebo som ho poverila na pol roka, a potom si povieme, čo áno a čo nie. Ale skutočne je rozdiel, či niekto urobí inscenáciu za 70.000 eur a odohrá ju štyridsaťkrát, ako sa to robí v iných divadlách na Slovensku, alebo či urobí inscenáciu za 200-, 300- či 400-tisíc a odohrá ju dvakrát. To je čistý hazard s financiami. A určite musia serióznejšie pristúpiť k práci aj zamestnanci marketingu,” dodala ministerka.

Na nedávnej návšteve Kuby dotiahla do konca dohodu o programe vzájomnej kultúrnej spolupráce na štyri roky, ktorú začal pripravovať ešte Marek Maďarič. “Pokračovala som v návrhu zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorý rozpracoval môj predchodca. Ja som nevidela žiaden dôvod, prečo by som ju nepodpísala. Politika v kultúre nemá čo robiť,” odpovedala Laššáková na otázku, či je správne podpisovať dohody tohto typu s nedemokratickými štátmi.

“Kuba má unikátne tradície, hudobné, tanečné či baletné korene. A Slovensko má vzácne kultúrne, historické a umelecké korene. Otvárajú sa tam možnosti pre našich umelcov. V rámci deblokácie kubánskeho dlhu môže kubánska strana prijať našich spevákov, študentov konzervatórií. Navštívila som niekoľko škôl, ktoré sa zaoberajú umeleckou výchovou detí, napríklad baletnú školu Alicie Alonso, čo je baletná hviezda svetového mena,” povedala.

Za významný pokladá tento rok aj z hľadiska spoločného pripomínania si okrúhlych výročí s Českou republikou. “Boli to naozaj zmysluplné, veľmi pekné a dôstojne pripravené oslavy zo slovenskej aj českej strany. Zúčastňovala som sa na mnohých týchto rokovaniach, pod palcom to mal riaditeľ Slovenského inštitútu v Prahe Vlado Valovič. Program u nás, či už v Košiciach, Martine, alebo Ružomberku bol absolútne profesionálne pripravený. Pražskí kolegovia po rokoch rekonštrukcie napríklad otvorili Národné múzeum v Prahe, čo bolo naozaj veľkolepé. Oslavy storočnice ešte určite budú rezonovať,” povedala.

Ministerstvo má podľa nej aj ambíciu moderovať diskusiu o lepšej ochrane novinárov, ktorá sa stala aktuálnou aj pre tohtoročnú vraždu investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vznikajú pritom niektoré nečakané problémy, napríklad ako máme v dobe internetu a sociálnych médií vôbec definovať pojem “novinár”.

“Vznikajú rôzne nové internetové médiá a vzniká otázka, kto je vlastne novinár. Založili sme pracovnú skupinu, ktorá v sebe zahŕňa zástupcov médií, vydavateľov, ale aj zástupcov rezortu spravodlivosti a vnútra. Táto pracovná skupina sa 4. decembra stretne už druhýkrát a jej členovia prinesú vlastné návrhy a inšpirácie, ako poňať túto otázku,” povedala.

“Možno sa to zdá jednoduché, ale je to komplikované. Skupina by mala dospieť k vymedzeniu pojmu novinár a jeho začleneniu do spoločnosti, čo je potrebné na prípravu zákona o ochrane, ale ja k tomu dodávam, že aj zodpovednosti novinárov,” konštatovala ministerka.

V diskusii reagovala aj na kritiku Mareka Maďariča, ktorý upozornil, že v aktuálnom rozpočte chýba 4,7 milióna eur na podporu filmovej produkcie. Tieto zdroje sa mali využiť tak, že by sa producentom, ktorí na Slovensku investujú zákonom definovanú sumu do výroby filmu, dvadsať percent investície vrátilo. Podľa ministerky bude táto prax pokračovať, len sa zmení technika vyplácania peňazí.

“Situácia je iná, ako tlmočil môj predchodca. Audiovizuálny fond aj v budúcom roku, takisto ako v tomto roku, má k dispozícii šesť miliónov eur. Pokiaľ ide o vratky, funguje to tak, že filmári majú za úlohu naplánovať si už v tomto roku filmy, ktoré chcú robiť na budúci rok. Napríklad si ich naplánujú desať. Ale realita bude taká, že sa z rôznych dôvodov podarí vyrobiť iba dva alebo tri.

Doteraz to fungovalo tak, že tvorcovia automaticky dostali za všetkých desať filmov tých 20 percent vratky. Ale keďže vyrobili len dva alebo tri, tak sa vratka vždy koncom roka automaticky vracala do Audiovizuálneho fondu,” vysvetlila ministerka. “V decembri už nikto nedokázal tieto peniaze zužitkovať. Je teda logické, že sa peniaze budú uvoľňovať priebežne a taká je aj dohoda. Bude sa to robiť každý štvrťrok,” zhrnula.

Medzi priority rezortu zahrnula okrem podpory kultúry a umenia aj celú škálu ďalších činností od agendy cirkví a spisovného jazyka až po štátne vedecké knižnice. Zvláštnu pozornosť však chce venovať regionálnej kultúre a špeciálne folklóru. “Prioritou je to, aby mohli byť zamestnanci kultúry hrdí na to, že pracujú v kultúre a aby boli adekvátne finančne ocenení,” uzavrela ministerka.